Halloween a Dušičky sú dve strany jednej mince
Halloween je často vnímaný najmä v očiach veriacich ako protikresťanský až diabolský sviatok. Dokonca zaznievajú názory, že ide o „americký výmysel“, ktorý ničí podstatu Sviatku všetkých svätých a Spomienku na všetkých verných zosnulých – ľudovo Dušičky.
Teológ a italianista Ľubomír Švorca v rozhovore pre SITA tieto mýty vyvrátil. Vysvetlil, že predchodca Halloweenu tu bol v skutočnosti skôr než Amerika. Svoje korene má v predkresťanských keltských rituáloch, ktorých začiatky možno sledovať už viac ako tisíc rokov pred naším letopočtom, a teda oveľa skôr, ako vzniklo kresťanstvo, a oveľa skôr, ako vznikla Amerika. Tento sviatok podľa slov Švorcu pochádza z keltskej kultúry, kedy si pripomínali najmä prirodzené veci ako koniec žatvy a začiatok nového obdobia.
Tento sviatok sa naďalej rozvíjal a vkladali sa doň aj ďalšie rôzne prvky, najmä z írskej či škótskej kultúry. „Napríklad, že deti dostávali za modlitbu za zomrelých nejaké sladkosti, čo je akoby predchodcom toho Halloveenského Trick or Treat. Súčasný Halloween môžeme datovať do 19. až 20. storočia, a tú úplne aktuálnu verziu do 20. storočia, najmä po druhej svetovej vojne v Amerike,“ vysvetlil teológ. Halloween má teda korene v Európe, následne v inej podobe pokračoval do Ameriky a vrátil sa naspäť do Európy zase v inej podobe.
To, či je Halloween v rozpore s Dušičkami, závisí podľa teológa od intencie. Ide teda o úmysel. „Aj auto môže byť dobrým dopravným prostriedkom, no môže byť aj vražednou zbraňou,“ podotkol Švorca s tým, že korene Halloweenu nie sú diabolské, ako sa domnievajú mnohí kresťania. Čo je nebezpečné, je podľa neho to, ak sa z toho stane oslava smrti, oslava nihilizmu a toho, že smrť má moc nad životom. Halloween operuje s temnotou, Dušičky, naopak, so svetlom. Podľa teológa sa to tak dá vnímať aj ako dve strany tej istej mince. „Samotná temnota je vnímaná ako negatívny pojem. Temnota je nedostatkom svetla, tak, ako je chlad nedostatkom tepla. Niekedy je dobré si uvedomiť práve aj tú temnotu, v ktorej sa nachádzame, aby sme si mohli uvedomiť, čo je naším svetlom a kam chceme kráčať,“ povedal Švorca s tým, že oba tieto póly majú svoj zmysel a navzájom sa istým spôsobom dopĺňajú.
Teológ súčasne vysvetlil, prečo sa ľudia počas Halloweenu obliekajú do morbídnych kostýmov, aby vyzerali ako mŕtvi. Pôvod to má podľa teológa v strachu z toho, že v tento deň prídu na svet zomrelí. Živí sa ich teda báli, a aby ich zomrelí nenašli, zamaskovali sa tak, aby vyzerali ako mŕtvi. V súčasnosti sa však tento význam vytráca. „Ten súčasný zmysel by som videl skôr psychologicko-antropologicky. Veľmi dobre to poznáme, že keď sa niečoho bojíme alebo máme nevysporiadané otázky, tak ich zosmiešnime, urobíme si z nich srandu, aby sme sa s nimi ľahšie vyrovnali,“ dodal Švorca. Zároveň ide podľa jeho slov aj o show. Ako však podotkol, rovnako sa to deje aj pri sviatkoch ako Veľká noc či Vianoce. „Akoby sa amputoval ten pôvodný zmysel a zostalo len to pozlátko a zábava okolo,“ povedal teológ, podľa ktorého by sa však nemalo zabúdať na to, čo za týmito sviatkami skutočne stojí.
(SITA,kv)
Odporúčané články
Čaj môžeme vnímať ako druhý najobľúbenejší nápoj po káve. Tento nápoj vie zahriať počas studených dní, uvoľniť telo, ale aj zlepšiť náladu. Existuje niekoľko stoviek druhov čaju, pričom mnohé z nich sa v domácnostiach používajú ako prírodné liečivá.
Pred Nežnou revolúciou sme na väčšinu tovarov a služieb robili dlhšie, dožívali sme sa menej rokov a výrazný rozdiel je aj v ponuke, z ktorej si môžeme vyberať. Napriek tomu prežíva mýtus, že dnes sa žije horšie než v roku 1989.
Kapustové strapačky s údeným mäsom patria medzi najobľúbenejšie tradičné jedlá slovenskej kuchyne. Sú jednoduché na prípravu, plné výrazných chutí a skvele zasýtia. Kombinácia čerstvo uvarených strapačiek, kyslej kapusty a údenej slaniny či mäsa vytvára jedlo, ktoré sa na stole objavuje najmä v chladnejších mesiacoch.
