Prečo bol kedysi Nový rok dôležitejší než Silvester?
Súčasný kalendár sa síce začína 1. januárom, no v minulosti ľudia vnímali plynutie času inak. Väčšina národov spájala začiatok roka s príchodom jari, keď prebúdzajúca sa príroda určovala cyklus poľnohospodárskych prác. Zjednotenie termínu nového roka v kresťanskej Európe priniesol až pápež Gregor XIII., ktorý v roku 1582 nahradil zastaraný juliánsky kalendár novým, presnejším gregoriánskym systémom. Cieľom bolo odstrániť narastajúcu odchýlku medzi kalendárnym a skutočným astronomickým časom.
Uhorsko prijalo túto zmenu už koncom 16. storočia, zatiaľ čo niektoré pravoslávne krajiny prešli na gregoriánsky kalendár v civilnej sfére až začiatkom 20. storočia. V liturgickom živote pravoslávnej cirkvi sa však dodnes využíva juliánsky kalendár, ktorý je oproti tomu civilnému posunutý o trinásť dní.
Vyrovnávanie dlhov aj upratovanie
V slovenskej ľudovej tradícii sa oslavy svätého Silvestra dlho netešili takej pozornosti ako dnes. Tento deň bol vnímaný skôr prakticky a duchovne. Gazdovia pripravovali hospodárstvo na nový cyklus, upratovali príbytky a vracali všetko požičané. K dôležitým rituálom patrilo vyrovnávanie finančných dlhov a snaha o zmier v medziľudských vzťahoch.
Hlavný dôraz sa kládol na prvý deň nového roka, s ktorým sa spája známe „Ako na Nový rok, tak po celý rok.“ Žiaduce bolo pokojné správanie členov rodiny, pričom dievčatá sa za úsvitu umývali v potoku, aby si zabezpečili zdravie a krásu. Mimoriadny význam mal aj prvý návštevník. Keďže príchod starej ženy alebo neznámeho starca sa nepovažoval za dobré znamenie, rodiny túto tradíciu preventívne riešili organizovanými obchôdzkami mladých vinšovníkov a koledníkov.
Duchovný rozmer a betlehemci
Obdobie od Vianoc do Troch kráľov vypĺňali betlehemci – skupinky chlapcov, ktorí v tradičných krojoch a kožuchoch predvádzali ľudové hry o narodení Spasiteľa. Súčasťou ich výbavy bol drevený betlehem a vysoké čapice. Ich príchod do domu sprevádzali piesne a vinše, ktoré mali rodine priniesť prosperitu.
Novoročné stolovanie a potravinové tabu
Novoročný obed mal slávnostný charakter podobný Štedrému večeru. Hostina sa začínala až po obriadení dobytka. Podávala sa sýta kapustnica alebo strukovinová polievka, po ktorej nasledovala bravčovina. Na sviatočnom stole sa nesmela objaviť hydina ani iné okrídlené zvieratá. Verilo sa totiž, že konzumácia mäsa z tvora, ktorý môže uletieť, by spôsobila úlet šťastia z domu.
Vyvrcholenie sviatkov na Troch kráľov
Novoročné obdobie sa symbolicky uzatváralo sviatkom Zjavenia Pána (Troch kráľov). Ľudia si v kostoloch nechávali posvätiť vodu a kriedu, ktorými následne očisťovali svoje príbytky a stajne. Kňazi s miništrantmi počas návštev písali na zárubne dverí kriedou nápis G + M + B spolu s aktuálnym letopočtom 2026. Hoci sa tieto písmená často interpretujú ako mená mudrcov z východu (Gašpar, Melichar a Baltazár), pôvodný latinský význam znie Christus mansionem benedicat! – Kriste, požehnaj tento dom.
Hoci sa formy osláv pod vplyvom technológií menia a betlehemcov čoraz častejšie nahrádzajú virtuálne pozdravy, podstata novoročných prianí ostáva rovnaká: túžba po zdraví, šťastí a úspešnom štarte do novej životnej etapy.
(SITA, mt)
Odporúčané články
Nový rok predstavuje pre mnohých symbolický nový začiatok. Motivácia na prelome mesiacov býva nákazlivá a túžba prežiť úspešnejšie obdobie, nájsť si lásku či rozbehnúť vlastné podnikanie poháňa vpred veľkú časť populácie. Hoci platí, že s dôležitými životnými zmenami netreba otáľať, novoročné predsavzatia slúžia ako ideálny odrazový mostík. Nasledujúci prehľad obsahuje 15 cieľov, ktoré sa v zoznamoch objavujú najčastejšie.
Druhý sviatok vianočný, 26. december, bol už v minulosti spojený s veselými zábavami, tancovačkami, návštevami príbuzných a priateľov. Na svätého Štefana sa zároveň pripisoval veľký význam čerstvej vode. Dedinskí chlapci zobrali kone a brodili ich po potoku alebo snehu, aby boli zdravé.
Vianoce vnímame ako sviatky hlboko zakorenených zvykov, no mnohé z nich sú v našom regióne relatívne nové, ako napríklad jedenie rýb. Etnologička Marta Botiková z Univerzity Komenského približuje, že symbolika Štedrého dňa sa v priebehu desaťročí výrazne vyvíjala.
