Maďarsko a Slovensko žiadajú ruskú ropu cez Chorvátsko, Záhreb to odmieta
Stredná Európa čelí novej energetickej kríze po tom, čo ruské útoky koncom januára poškodili ropovod Družba na ukrajinskom území a zastavili tok suroviny.
Budapešť a Bratislava reagovali na túto situáciu spoločným listom, v ktorom žiadajú Chorvátsko o otvorenie koridoru pre ruskú ropu Urals cez Jadranský ropovod Janaf. Odvolávajú sa pritom na pravidlá EÚ a predchádzajúce sankčné výnimky. Zároveň otvorene obviňujú Ukrajinu, že obnovenie tranzitu cez Družbu odmieta z čisto politických dôvodov.
Chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušnjar síce prisľúbil partnerom pomoc, aby krajiny nezostali bez paliva, no stanovil si jasnú podmienku: pomoc sa nebude týkať ruskej ropy. Podľa portálu index.hr Záhreb deklaruje, že kapacity ropovodu Janaf sú dostatočné na plné pokrytie potrieb oboch krajín neruskými alternatívami.
(SITA,bt)
Odporúčané články
Slovenský maloobchod má za sebou slabý rok a ani tradične silné predvianočné obdobie nedokázalo nepriaznivý vývoj zvrátiť. Podľa údajov Štatistického úradu SR klesli maloobchodné tržby po očistení o infláciu v roku 2025 medziročne o 1,2 %, čím sa skončil pozitívny trend z roku 2024, keď tržby reálne vzrástli o viac ako štyri percentá.
Slovensko vyrába jednu z najčistejších foriem elektrickej energie vo svete, napriek tomu však na spoločnom trhu EÚ platí za elektrinu výrazne vyššie ceny ako mnohé západoeurópske štáty. Tento paradox podčiarkuje analýza Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá odhaľuje nefunkčnosť vnútorného trhu s elektrinou v rámci Európskej únie.
Rozsiahle výlukové práce na ukrajinskej železničnej infraštruktúre v stanici Čop dočasne ovplyvnia vybrané medzinárodné vlakové spojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) o tom dnes informovala s tým, že obmedzenia sa dotknú februára 2026.
