Vo vodárenstve chýbajú na Slovensku miliardy. Kľúčové je vytvoriť podmienky pre príchod inštitucionálnych investorov

Dodávka vody je bez dostatočných investícií do obnovy existujúcej a výstavby novej infraštruktúry ohrozená. Viaceré zdroje uvádzajú, že na Slovensku predstavuje infraštruktúrny dlh vo vodárenstve takmer 10 miliárd eur a štátny rozpočet ani eurofondy ho nedokážu vyriešiť. Na konferencii o financovaní slovenského vodárenstva, ktorú zastrešil stredoeurópsky akademický think-tank AquaForum pôsobiaci pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, sa odborníci zhodli na nutnosti zapojenia súkromných investorov.

Minister Taraba: Chceli by sme využiť PPP projekty aj vo vodárenstve

„Doteraz sme investície vo vodárenstve kryli najmä z európskych fondov a Envirofondu. Tieto zdroje sa však menia alebo končia. Európska komisia prechádza od dotačného modelu k investičnému a granty pre členské krajiny už nebudú samozrejmosťou. Preto Slovensko potrebuje vytvoriť podmienky aj na vstup súkromných investorov do vodárenstva,“povedal prof. Štefan Stanko, predseda think-tanku AquaForum.

Na Slovensku sa nachádzajú tisíce kilometrov vodárenskej infraštruktúry pred koncom svojej technickej životnosti. Kvôli nedostatku financií sa však namiesto systematickej obnovy často riešia len havárie. Navyše časť krajiny stále nemá prístup k vodovodnej sieti ani kanalizácii. „Je základnou úlohou štátu v treťom tisícročí dotiahnuť vodárenskú infraštruktúru úplne všade. Existujú tri možné finančné zdroje. Štát si môže povedať, že to zaplatí na dlh alebo z daní. To považujem za najmenej reálne, pretože štát tieto peniaze jednoducho nemá. Druhou možnosťou je, že sa zohľadní reálna cena. A treťou je nájsť zdroje tak, ako keď sa plynofikovalo Slovensko. Najlepšie zdroje sú PPP projekty, kde máte prevádzkovateľa, ktorý si nájde peniaze a má za úlohu všetko postaviť a garantovať a štát stále vlastní infraštruktúru. Takto to bolo pri cestách aj diaľniciach, takto to teraz má byť pri mostoch a vidíme, že niekedy nestavať je to najdrahšie riešenie,“ uviedol minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Minister ďalej avizoval, že jeho rezort začne pracovať na analýze využitia PPP projektov vo vodárenstve. „Pustíme sa do analyzovania PPP projektov, považujem to za celospoločenskú tému. My máme jasné indície, že Európska komisia už Slovensku nechce projekty vo vodárenstve prefinancovať a je našou úlohou hľadať riešenia.“

Slovensko začína využívať dlhopisové financovanie 

Odborníci na konferencii sa zhodli, že zapojenie inštitucionálnych investorov je zásadné. „Jediná cesta je hľadať privátne zdroje, investorov a vtiahnuť ich do vodárenstva, aby vyplnili investičnú medzeru,“ uviedol predseda H2O FUND SICAV, bývalý minister hospodárstva Vazil Hudák.

Európska stratégia vodnej odolnosti EWRS, ktorú prijala Európska komisia v roku 2025 a v súčasnosti sa jej hlavné opatrenia zavádzajú do praxe, počíta popri PPP projektoch aj so zelenými dlhopismi, cez ktoré sa majú financovať ekologické investície, napríklad opravy potrubí či čistiarní odpadových vôd.

„Vodárenský sektor je bežnou investičnou oblasťou v EÚ, no potrebuje vhodné legislatívne a regulačné podmienky,“ hovorí Daniel Kratky, podpredseda predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti.

Zásadnou súčasťou európskej stratégie je financovanie Európskou investičnou bankou, ktorá vznikla ako kľúčová finančná inštitúcia EÚ na podporu investícií a vyrovnávanie regionálnych rozdielov. „Na ďalšie obdobie máme pripravených 15 miliárd eur na projekty v oblasti vody a chceme pritiahnuť aj súkromný kapitál,“ doplnila vedúca kancelárie EIB na Slovensku Zuzana Kaparová.

Dlhopisové financovanie vo vodárenstve sa začína využívať aj na Slovensku. „Pilotná emisia dlhopisov Voda spieva I. bola úspešná a aktuálne pripravujeme ďalšiu emisiu, tentoraz v podobe zelených vodárenských dlhopisov určených pre každého, ktoré chce robiť na Slovensku environmentálne zodpovednú investíciu,“ uviedol Daniel Kratky. Dlhopis bude zastrešovať vodárenský investičný fond H2O FUND SICAV, a.s. Praha. 

Nastavenie reálnej ceny vody je zásadné

Dôležitou súčasťou intenzívnejšej obnovy a rozširovania vodárenskej infraštruktúry na Slovensku do budúcnosti je nastavenie reálnej ceny vody. Tá totiž v minulosti nepokrývala skutočné náklady. V tomto smere urobil Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ÚRSO viacero zásadných zmien. „Úradu sa podarilo už v minulom roku zohľadniť v cenovom konaní aktuálnu trhovú hodnotu majetku vodárenských spoločností. Odpisy z majetku, a to vrátane toho, ktorý vodárenské spoločnosti plánujú vložiť do budúcich investícií, sa už zohľadňujú v cene. Zásadné bolo aj zavedenie dvojzložkovej ceny vody, pri ktorej je možné do budúcna meniť pomer fixnej a variabilnej zložky,“ povedal predseda ÚRSO Jozef Holjenčík. 

V diskusii sa odborníci na záver zhodli, že sektoru výrazne chýbajú odborníci. „Vo vodárenstve sa zavádzajú moderné technológie a automatizácia, mnoho procesov sa už realizuje digitálne. Študovať vodárenstvo je pre mladých ľudí veľmi perspektívne. Ide o odbor s vysokým dopytom po odborníkoch,“ uviedol prof. Štefan Stanko z STU v Bratislave.

Viac informácií o konferencii tu a tu.