Slovensku opäť hrozí strata eurofondov. Europoslanci kritizujú reformy a žiadajú prísnejšie kontroly
Európsky parlament (EP) v stredu (20. mája) na zasadnutí v Štrasburgu prijal rezolúciu týkajúcu sa stavu právneho štátu a podozrení zo zneužívania európskych prostriedkov na Slovensku. Za dokument, ktorý síce nie je právne záväzný, no nesie silný politický odkaz, zahlasovalo 347 europoslancov, 165 bolo proti a 25 sa zdržalo hlasovania. Európska komisia je v nej vyzývaná na rázne kroky k ochrane európskych hodnôt a peňazí daňových poplatníkov.
Dokument formuluje vážne obavy o stav demokracie, fungovanie právneho štátu a ochranu základných práv na Slovensku. Poslanci apelujú na Európsku komisiu, aby dôkladne preverila, či konaním slovenskej vlády nehrozí porušenie základných hodnôt Európskej únie zadefinovaných v článku 2 Zmluvy o EÚ.
Hrozba zmrazenia eurofondov a problémy s čerpaním
Schválená rezolúcia explicitne prepája rešpektovanie princípov právneho štátu s možnosťou čerpania európskych prostriedkov. Oslabenie nezávislosti súdnictva a kontrolných orgánov totiž podľa europoslancov priamo ohrozuje finančné záujmy Únie. Podľa informácií noviny.sk, dokument žiada Slovensko o posilnenie kontrol pri využívaní eurofondov a poľnohospodárskych dotácií, lepšie odhaľovanie konfliktov záujmov a vymáhanie neoprávnene vyplatených financií.
Europarlament zároveň nabáda Komisiu, aby využila všetky nástroje, ktoré má k dispozícii – vrátane auditov, takzvaných infringementov (konaní o porušení povinnosti), pozastavenia platieb či uplatnenia mechanizmu podmienenosti právnym štátom.
Na situáciu dôrazne upozornil aj český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý v minulosti viedol misiu Výboru EP pre rozpočtovú kontrolu na Slovensku. “Podozrenie zo zneužívania peňazí EÚ sa stupňuje, kontrolné mechanizmy neboli opravené a slovenská vláda doteraz nepreukázala, že je schopná zaručiť transparentné využívanie európskych fondov,” uviedol Zdechovský s varovaním, že ak vláda Roberta Fica nezjedná nápravu, hrozí Slovensku zmrazenie časti európskych fondov. Poukázal napríklad na prešetrovanú kauzu “haciend”, kedy sa z eurofondov určených na penzióny postavili luxusné vily.
Kritika legislatívnych zmien a tlaku na médiá
Značná časť rezolúcie sa venuje konkrétnym krokom súčasnej slovenskej vlády, ktoré europoslanci hodnotia kriticky:
- Trestné kódexy: Poslanci odsudzujú reformu Trestného zákona a Trestného poriadku. Znižovanie trestných sadzieb, skracovanie premlčacích lehôt a zrušenie špecializovaných protikorupčných inštitúcií vnímajú ako zásadné oslabenie boja proti korupcii a hospodárskej kriminalite.
- Právomoci generálneho prokurátora: Dokument vyjadruje obavy z rozsiahlych kompetencií generálneho prokurátora, ktoré mu umožňujú zastavovať trestné stíhania bez dostatočnej vonkajšej kontroly.
- Ústavné zmeny: EP upozorňuje Slovensko, aby pripravované zmeny ústavy zosúladilo s európskym právom, keďže žiadne vnútroštátne právo nemôže byť nadradené európskej legislatíve či medzinárodným súdnym inštitúciám.
- Mimovládny sektor a médiá: Rezolúcia kritizuje snahy o oslabenie ochrany whistleblowerov (oznamovateľov korupcie), stupňujúci sa tlak na mimovládne organizácie a občiansku spoločnosť. V oblasti médií europoslanci upozorňujú na politické zasahovanie do fungovania verejnoprávnych médií, tlak na nezávislých novinárov a zdôrazňujú nevyhnutnosť dodržiavania európskeho aktu o slobode médií.
Odporúčané články
Predseda slovenskej vlády Robert Fico a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj absolvovali bilaterálne rokovanie na okraji summitu Európskeho politického spoločenstva v arménskom Jerevane. Hlavnými témami stretnutia boli vzájomná spolupráca, príprava spoločného zasadnutia vlád a podpora európskej integrácie Ukrajiny.
Našou dnešnou úlohou nie je len spomínať, ale s odvahou a jednotou chrániť mier silou práva a hodnôt demokracie. Skonštatoval to predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) v súvislosti s Dňom víťazstva nad fašizmom.
Predseda slovenskej vlády Robert Fico absolvoval prvý telefonický rozhovor s víťazom maďarských parlamentných volieb Péterom Magyarom. Témami ich spoločnej diskusie boli bilaterálne vzťahy, energetická bezpečnosť a postavenie maďarskej menšiny na Slovensku.