Prielom na slovenskom kapitálovom trhu. Východoslovenská vodárenská prináša retailový dlhopis s medzinárodným zeleným hodnotením

Trojročné dlhopisy s ročným výnosom 5%, budú pre retailových investorov dostupné od 21. mája na pobočkách Slovenskej sporiteľne a v bankovej aplikácii George. Obchodované budú na Burze cenných papierov v Bratislave, a.s.

Prospekt dlhopisov schválila Národná banka Slovenska, ktorá posudzovala úplnosť, zrozumiteľnosť a konzistentnosť informácií uvedených v prospekte k tomu, aby sa potenciálni investori mohli kvalitne rozhodnúť.

„Som rád, že sa nám na Slovensku podarilo pripraviť emisiu dlhopisov určených malým investorom, ktoré nie sú zelené len na papieri, ale ich súlad s medzinárodnými štandardmi pre zelené emisie dlhopisov potvrdila aj agentúra Moody’s a pridelila im skóre kvality udržateľnosti SQS na úrovni “veľmi dobré“, hovorí JUDr. Vazil Hudák, predseda predstavenstva Východoslovenská vodárenská spoločnosť Dlhopisový program, a.s. 

Moody’s vydala k zeleným dlhopisom nezávislé hodnotenie tzv. Second Party Opinion. „Zelený finančný rámec VVS je v súlade so štyrmi hlavnými komponentmi medzinárodných princípov ICMA Green Bond Principles 2025 a LMA/APLMA/LSTA Green Loan Principles 2025. Rámec predstavuje významný príspevok k udržateľnosti, pričom investície do vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry sú vysoko relevantné pre emitenta, vodárenský sektor aj regionálny kontext,“ píše Moody’s vo svojom hodnotení. 

VVS bude z výnosu z predaja dlhopisov financovať ESG projekty, ktoré zahŕňajú najmä udržateľné hospodárenie s vodou a odpadovými vodami, energetickú efektivitu a investície do obnoviteľných zdrojov energie v súlade s rámcom zeleného financovania.

Chýbajúce miliardy vo vodárenstve 

Investičný dlh vodárenskej infraštruktúry v Európskej únii predstavuje 25 miliárd eur ročne. Aj v prípade Slovenska sa odhaduje na niekoľko miliárd, pričom ich odstránenie si vyžaduje dlhodobé investície v horizonte niekoľko desiatok rokov. Najväčší infraštruktúrny dlh vo vodárenstve majú práve obce na východe Slovenska, kde približne 450 obcí stále nemá verejný vodovod a obyvatelia sú odkázaní na často nevyhovujúce studne alebo dovoz vody. 

A hoci na rozdiel od 2,2 miliardy ľudí na svete má Slovensko zatiaľ dostatok kvalitnej pitnej vody, situácia sa zhoršuje.Riziko spočíva v kombinácii zmeny klímy a podinvestovanej infraštruktúry. „Ak sa podporuje modernizácia vodárenskej infraštruktúry, ochrana vodných zdrojov a znižovanie strát vody, zelené dlhopisy môžu byť zmysluplnou formou financovania. V čase klimatickej zmeny sú takéto investície dôležité pre bezpečné zásobovanie pitnou vodou, rovnako ako vzdelávanie a zvyšovanie povedomia o hodnote vody,“ zdôraznil prof. Ing. Štefan Stanko, PhD., predseda stredoeurópskeho think tanku AquaForum a prorektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

VVS ako priekopník inovatívneho financovania 

Možnosti strategického financovania vodárenskej infraštruktúry sú obmedzené. Ide najmä o veľké dlhopisové emisie určené primárne inštitucionálnym investorom so splatnosťou v desiatkach rokov. „Zo strany VVS ide v poradí o druhú dlhopisovú emisiu, avšak o prvú zelenú vodárenskú na Slovensku. Tá okrem toho, že investorom poskytuje príležitosť podieľať sa na investíciách do vodárenskej infraštruktúry, buduje rating našej spoločnosti a dokazuje odbornú pripravenosť skupiny VVS získavať financie od investorov,“ priblížil význam emisie podpredseda predstavenstva VVS, Daniel Kratky. Emisia môže zároveň slúžiť ako modelový príklad aj pre iné vodárenské spoločnosti v regióne.