Mýty a fakty o éčkach
Zorientovať sa v tom, ktoré potraviny sú skutočne zdravé a naopak, ktorým by sme sa mali radšej vyhnúť, je dilemou dnešnej doby. Jednou z často diskutovaných tém sú prídavné látky nachádzajúce sa na obaloch potravín.
Prídavné látky alebo ľudovo povedané „éčka“ sú látky, ktoré zlepšujú niektoré vlastnosti potravín. Ide prevažne o farbivá, dochucovadlá, konzervanty, antioxidanty (látky predlžujúce trvanlivosť potravín), stužovače (látky zabraňujúce kryštalizácii produktu), stabilizátory (látky uchovávajúce zloženie potravín), emulgátory (látky zabezpečujúce zmiešanie inak nemiešateľných látok) a dokonca i vitamíny. Éčka v podstate slúžia na zlepšenie a úpravu vlastností potravín, či už je to predĺženie ich trvanlivosti, zachovanie a zlepšenie výživových hodnôt, vylepšenie konzistencie alebo aj zvýraznenie chuti a farby.
[ad][/ad]Sú všetky éčka škodlivé?
Ľuďom sa éčka, čiže prídavné látky, prirodzene spájajú s umelými prísadami a zdraviu škodlivými látkami. Avšak nie všetky majú negatívny vplyv na naše zdravie. Mnohé z nich sú prírodného pôvodu. Ide o vitamíny, prírodné farbivá, ako je napríklad žlté farbivo kurkumín (E100), oranžové farbivo karotén (E160a), vitamín B2 nazývaný aj riboflavín (E101) či lecitín (E476), čo je prírodný emulgátor, ktorý sa nachádza aj vo vaječnom žĺtku.
Umelo vytvorené
Existujú však aj syntetické éčka, teda umelo vytvorené, medzi ktorými sa nachádza aj skupina tzv. nevhodných. Tieto prídavné latky a ich prípustné množstvá pre rôzne kategórie potravín však určuje Európska komisia a sú stanovené s veľkou rezervou tak, aby nemali žiaden vplyv na zdravie spotrebiteľov pri ich konzumácii. Aj napriek tomuto však platí, že je lepšie sa im vyhýbať.
Aj bežné potraviny obsahujú éčka
Chlieb, margaríny, mäsové výrobky, čokoláda či zmrzlina. Aj to sú potraviny, ktoré bežne konzumujeme a obsahujú prídavne látky, častokrát používané pre zachovanie či zlepšenie kvality potravín.
(TASR, ML)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Prípravy na sviatky, ktoré zahŕňajú varenie, pečenie, nákupy či úpravy darčekov, pre mnohých znamenajú radosti i stres v jednom. To, čo ešte pred niekoľkými rokmi zvládali ľahko, môže po štyridsiatke prinášať nepríjemné komplikácie. V momente, keď otvoria kuchársku knihu alebo sledujú recept na displeji, si často uvedomia, že s ich zrakom nie je niečo v poriadku.
Viac ako polovica Slovákov siaha pri bolestiach po voľnopredajných liekoch. Ukázal to reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava, podľa ktorého najčastejšie ide o bolesti chrbta, kĺbov a hlavy. Iba približne pätina opýtaných necháva bolesť prirodzene odoznieť, zatiaľ čo fyzickú aktivitu ako riešenie volí 15 percent a úpravu stravovania len šesť percent respondentov. Odborníci však upozorňujú, že potláčanie bolesti bez riešenia jej príčin môže viesť k chronickým problémom.


