Od začiatku vydávania denníka Slovenský východ v Košiciach uplynie 100 rokov
Od začiatku vydávania denníka Slovenský východ uplynie v stredu (9.1.) 100 rokov. Ako informoval Marián Gladiš z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ide o najvýznamnejšie a najvplyvnejšie po slovensky písané noviny na východnom Slovensku počas prvej Československej republiky.
Dovtedy boli v Košiciach vydávané len noviny v nemčine a maďarčine.
„Prvé číslo týchto regionálnych novín vyšlo 9. januára 1919 z iniciatívy českého novinára Edmunda Boreka, ktorý pôsobil ako vojenský pridelenec ministra s plnou mocou pre správu Slovenska v Žiline,“ povedal s tým, že denník bol financovaný z peňazí vojenskej správy, ktorá mu v Košiciach poskytla aj redakčné priestory, materiálnu, personálnu či organizačnú pomoc. Redakcia sa usadila v budove vojenského veliteľstva, v ktorej v súčasnosti sídli Úrad Košického samosprávneho kraja.
[ad][/ad]„Noviny vychádzali denne okrem pondelka na malom štvrťhárkovom formáte, na štyroch stranách a v náklade do 500 výtlačkov. Distribúciu zabezpečovali predovšetkým vojaci, ktorí ich rozširovali do všetkých verejných miestností, kaviarní, reštaurácií, k holičom a podobne,“ dodal Gladiš.
Denník bol podľa jeho slov vnímaný ako zástanca československej štátnosti a preto bolo počas krátkej existencie boľševickej Slovenskej republiky rád jeho vydávanie prerušené. Po jej páde bolo obnovené, redakcia sa osamostatnila a noviny sa časom stali tlačovým orgánom agrárnej strany.
Prestal vychádzať po Viedenskej arbitráži
Slovenský východ sa postupne rozšíril na celé Slovensko aj Podkarpatskú Rus. „Z malého regionálneho denníka sa stal na tú dobu moderný celoštátny denník,“ pripomenul s tým, že obsah už nezodpovedal názvu novín. Vo februári 1937 preto vydavateľstvo vypísalo anketu s cieľom zistiť názor čitateľov. Do redakcie prišlo takmer 11-tisíc odpovedí, väčšina zmenu názvu periodika odobrila.
Posledné číslo Slovenského východu bolo vydané 10. apríla 1937, ďalší deň vychádzal pod názvom Novosti. Vydávané boli denne na stranách veľkého formátu. „To z neho robilo rozsahom najväčší a vďaka uzávierke o druhej v noci – zásluhou moderného ďalekopisu – aj najaktuálnejší denník na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi,“ uzavrel Gladiš s tým že vychádzať prestal 3. novembra 1938 po Viedenskej arbitráži a pričlenení Košíc k horthyovskému Maďarsku.
[ad2][/ad2](TASR, ROČ)
Odporúčané články
Jahňacie ragú je jedlom, ktoré zaručene poteší chuťové poháriky každého gurmána. S jemne duseným mäsom, aromatickými bylinkami a bohatou omáčkou z červeného vína sa toto jedlo stáva ideálnou voľbou na slávnostný obed či večeru. Prinášame vám osvedčený recept, ktorý premení obyčajný deň na kulinársky zážitok.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
Tento tradičný recept na pečeného králika s cesnakovou omáčkou, špenátom a pečenými zemiakmi kombinuje jemné, šťavnaté mäso so sviežimi prílohami a výraznou cesnakovou chuťou. Ide o klasické slovenské jedlo, ktoré je skvelou voľbou na slávnostný obed alebo rodinné stretnutie.