Staňa dal honorár na obleky, košele a kravaty

Tridsaťsedemročný Košičan Rastislav Staňa bol na svetovom šampionáte v hokeji po prvý raz v pozícii televízneho spolukomentátora. Zlatý medailista z majstrovstiev sveta v Göteborgu a strieborný z Helsínk strávil v Kolíne nad Rýnom desať dní. Niekdajší reprezentačný brankár ukončil svoju nemeckú misiu finálovým duelom Kanada – Švédsko. 

So spolukomentovaním ste začali v Košiciach pri televíznych zápasoch oceliarov v našej najvyššej súťaži. Aký progres ste podľa vás odvtedy spravili? O koľko menej napätia vám táto práca prináša?
V strese som nebol ani na začiatku, ale skúsenosti vám pomôžu. Do akej miery som sa zlepšil, to nech posúdia tí, čo to sledovali. Ale mne sa táto práca robila ľahšie, už som vedel, čo asi od seba môžem čakať. Som introvert, nezvyknem hovoriť veľa, ale prišlo to samo. Televízne kamery mi problém nerobili, na tie som bol zvyknutý už ako hráč. 

Zmenil sa v niečom váš pohľad na médiá, na prácu žurnalistov?
Mám jedno šťastie, do zámoria som odišiel skoro, ako mladý chlapec. A tam nás naučili, že kontakt s médiami je nevyhnutný, že prezentujete seba aj klub, za ktorý hráte. A tie rozhovory sú súčasťou práce, preto sa mi stalo výnimočne, že som odmietol rozhovor. Po doterajších skúsenostiach mám pred zástupcami médií ešte väčší rešpekt. Obdivoval som takých, čo zo seba sypali mená hráčov šestnástich tímov. Ja som sa párkrát prichytil pri tom, že ak som v tej rýchlosti nepovedal nejakú myšlienku, tak o pár sekúnd už bola neaktuálna. A nezávidel som reportérom, že v niektorých situáciách neboli hráči prístupní, počas kariéry som takých pár zažil a vtedy mi aj bolo ľudí z médií ľúto.

Komentovali ste druhú polovicu turnaja. Zrejme ste ešte pred MS dúfali, že slovenských stretnutí zažijete v novej pozícii vo viac ako troch vystúpeniach…
Začal som víkendovými duelmi, keď sme s Ruskom aj s USA dostali šestku. Vedel som, že naši chlapci to budú mať ťažké, no pred turnajom som dúfal, že sa pobijú o štvrťfinále. Také zápasy ako s Ruskom či USA sa aj komentujú horšie, vzhľadom na dianie na ľade.

Mali ste reakcie aj od samotných hráčov?  
Chalani, a mnohých som v minulosti zažil aj ako reprezentačný spoluhráč, mali svoje problémy. Videl som ich len párkrát. Ako som to okomentoval, sa mohli dozvedieť až doma a zatiaľ som žiadnu negatívnu odozvu neregistroval, hádam ani nepríde. Inak, keď som bol spolukomentátor v Košiciach, tak mi takí, čo som ich pochválil, potom aj poďakovali. 

Kedy ste sa po nejakom svojom výroku zháčili?
Reagovať musíte rýchlo a potom to niekedy nevypáli presne tak, ako ste to chceli. Doma by som sa možno chytil za hlavu, ale tak čo už. Brebtíky tam tiež boli, ale myslím, že hanbiť sa nemusím.

Ak by prišla ponuka, vyskúšali by ste si to aj o rok na šampionáte v Dánsku?
Podľa mňa áno. Páčil sa mi kolektív, v ktorom som pôsobil. Zažili sme veľa zábavy a potom to pre mňa nebola práca, ale hobby. Šampionát z pre mňa netradičnej strany som si užil. 

Mimochodom, v roku 2018 Slováci z A-kategórie vypadnúť nemôžu, takže by to mal byť bezstresový turnaj…
Pre nás je teraz smerodajný domáci svetový šampionát v roku 2019. Vieme, že už sa u nás hralo, že očakávania boli veľké a neskončilo to dobre. Mali by sme využiť to, že vieme dva roky formovať reprezentáciu, pracovať systematicky. Situácia sa vyhrotila, všetkým je jasné, že Zdeno Cíger trénerom neostane. Jeho nástupca by mal mať dva roky pokoj na prácu. V Dánsku vypadnúť nemôžeme, tak môže tím skladať perspektívne na domáci šampionát.

Koľko košieľ, kravát a sák ste vystriedali? Museli ste si pred MS rozšíriť šatník?
Použil som tri obleky, sedem kravát a päť košieľ. Pred odchodom do Kolína som si garderóbu doplnil. Samozrejme, z vlastného vrecka. Ale ak by som šiel do televízie zase, tak pokojne sa môže ohlásiť sponzor, čo ma oblečie. 

Je spolukomentovanie spojené aj so slušným honorárom?  
Tak nebol som tam zadarmo, dostal som od televízie honorár. Manželka sa smiala, že po nákupe sák, košieľ som na nule. Ale tak ešte stále som trochu v pluse. Aj za ôsme miesto na šampionáte som ako hráč dostal viac. No do Nemecka som nešiel kvôli peniazom, tie boli až na poslednom mieste.

Najväčší zážitok z Kolína?
Zažiť svetový šampionát v inej pozícii. Mohol som byť uvoľnený, srandovať, dať si pokojne na štadióne pivo a mohli ma pri tom vidieť fanúšikovia, dokonca si ho dali so mnou. Takto som si pivko ako hráč veru nedával. A keď som videl chalanov, ako boli v strese, veď nám išlo o záchranu, to som im nezávidel. Ja som s nimi súcitil, ale v konečnom dôsledku som si turnaj až po finále užíval. A viete, čo ma potešilo? Keď som stretol bývalého spoluhráča z CSKA Moskva Nikitu Kučerova. Pozhovárali sme sa, dnes je to fakt jeden z najlepších ruských hokejistov. 

Po MS, ktoré sa skončili najhorším výsledkom v histórii, sa k dianiu v slovenskom hokeji vyjadruje naozaj kdekto. Padne už kritika pomerov na úrodnú pôdu, alebo bude Slovensko vo svetovom rebríčku klesať i naďalej?
Už bolo načase nielen hovoriť, ale najmä konať. Tento šampionát naším hokejom zatriasol, podstatné je konečne začať ťahať za jeden koniec povrazu. Som jeden z tých, čo by rád priložil ruku k dielu. Je to ťažké, ak nepracujete v klube alebo v hokejových štruktúrach. Ja som pôsobil ako tréner brankárov v reprezentačnej šestnástke a tam som sa snažil robiť si prácu čo najlepšie a komunikovať s ďalšími trénermi brankárov.

Medzi poprednými predstaviteľmi nášho hokeja sa vyhrotila situácia, na jednej strane Cíger, Švehla a na druhej prezident zväzu Kohút a jeho sympatizanti. Na koho strane je Rasťo Staňa?
Bol by som rád, aby tu ostal rešpekt k Cígerovi a Švehlovi, veď niečo v hokeji dokázali. Na druhej strane sme chceli Kohúta ako nového zväzového prezidenta. Každý má kus svojej pravdy, ale už to začína byť ako v politike, tých hádok je veľa.

Foto: tasr, archív rs