Ako teraz žije Marián Čekovský
Koronavírus nám radikálne zmenil každodenný život. Zmizla kultúra, šport, bary, cestovanie, obchodné centrá… mnohí nemôžu ani pracovať, sedia doma. Preto spúšťame rubriku Ako teraz žije…, v ktorej spovedáme známe osobnosti, ako prispôsobili svoj život novým okolnostiam. Pokračujeme s muzikantom a moderátorom Mariánom Čekovským, ktorý trávi posledné dni izolovaný so svojou rodinou a venuje sa prácam okolo domu.
Čo vám izolácia vzala a čo vám dala?
Vzala mi slobodu pohybu a kopec povinností. Na druhej strane mi dala pocit, že som konečne človek a zisťujem, ako sme všetci veľmi zrýchlení. Toto spomalenie bude mať následky, ale pre mňa to znamená, že mám čas si vyriešiť svoj osobný život. Teším sa na to, ako využijem tento negatívny stav na to, aby som v sebe urobil poriadok a našiel vynikajúce možnosti, ako sa zachovať v takejto krízovej situácii. Objaviť v sebe vieru v to, že toto všetko pominie a situácia bude dobrá.
K čomu ste sa vďaka izolácii dostali, čo ste dlho odkladali?
Naučil som sa zbierať pavučiny z výšky osem metrov. Naučil som sa nájsť vietor v záhrade, keďže mám malý veterný mlyn a jeden celý deň som zháňal len to. No najnovšie som sa konečne odhodlal na opravu schodov, ktoré som si odkladal na neviem kedy a teraz som si konečne našiel čas. Materiál k týmto prácam hľadám po záhrade, pretože nevychádzame von.
Ako si krátite čas?
Cvičím na hudobnom nástroji a venujem sa rodine.
Aké programy sledujete v rádiu, televízii, akú knihu čítate?
Čítam jeden sofistikovaný investigatívny názor na momentálnu dobu, na ktorého presný názov si nespomeniem, tomu sa venujem chvíľku, keď sedím na záchode. A čítam ešte knihu Tvůrčí představivost od Shakti Gawaina.
Čo si doma varíte?
Od výmyslu sveta. Francúzske zemiaky.
Čo vás rozosmialo v posledných dňoch?
Že sme v situácii, kedy nemusíme nikoho rozosmievať, pretože my sami potrebujeme rozosmiať. Smejem sa z toho, aký život vie byť, ale som za to vďačný.
Z čoho máte najväčšie obavy?
Aby sa to nezopakovalo.
Chodíte von? Ak áno, kam a aké pravidlá dodržiavate?
Chodíme na medvedí cesnak a v rúškach.
Ako dlho si viete predstaviť takto fungovať?
Radšej si to nepredstavujem. To, čo sa teraz deje, si nikto z nás nepredstavoval, preto improvizujem ďalej vo svojom živote. Ale budem sa snažiť reagovať na veci tu a teraz najrozumnejšie, ako viem. A to odporúčam aj všetkým východniarom, aby še trimali plota, čiže svojej rodiny, svojich známych a blízkych, a spoločne to nejako zvládneme, lebo tá choroba urobila z nás všetkých rovnocenných.
Chýba vám niečo z bežných každodenných maličkostí?
Chýba mi návšteva kaderníka a barbera, ktorý by mi urobil servis tváre. Chýba mi kontakt s ľuďmi v súvislosti s hraním. Bolo však zaujímavé objaviť ten nový internetový kontakt. Koncertovať sa dá aj v online verzii doma pri klavíri, cvičiť a zároveň dávať ľuďom istým spôsobom návod, ako tráviť voľný čas. A možno aj prehodnotia, čomu chcú svoj čas naozaj venovať.
Ako predchádzate ponorkovej chorobe?
Cvičením na hudobnom nástroji. Tým, že vydáva zvuk, sa dá potom rešpektovať to, že nemusím toľko rozprávať.
Komu a čo by ste odkázali prostredníctvom nášho média?
Odkázal by som ľuďom, aby nestrácali nádej, aby sa chránili pred vírusom. Nemáme byť hladní, ale nemusíme byť ani prežratí. Nemusíme byť všade, lebo aj tu je dobre. Možno by nám všetkým nezaškodila pokora. S pokorou to všetko prijať a potom sa na tom budeme len smiať.
