V Bratislave je výstava o neznámom záchrancovi mnohých Židov A. Grünhutovi
Bratislava 17. septembra (TASR) – Od dnes je v Dvorane Ministerstva kultúry SR v Bratislave výstava pod názvom Aron Grünhut, záchranca Židov, bojovník za ľudské práva a bratislavský patriot. Dokumentárna reprezentatívna výstava predstavuje život a činnosť neznámeho záchrancu množstva ľudských životov a strážcu židovského kultúrneho dedičstva Arona Grünhuta (1895-1974). “Kým Oskar Schindler a Nicolas Winton sú svetoznámi záchrancovia Židov, v tomto meste žil neznámy muž, ktorý pomohol veľa Židom dostať sa na slobodu do Izraela. Som rád, že táto výstava rozšíri povedomie o odvážnom Aronovi Grünhutovi, ktorý riskoval vlastný život, aby pomohol iným,” na utorkovom (16. 9.) slávnostnom otvorení výstavy povedal veľvyslanec Štátu Izrel na Slovensku Alexander Ben-Zvi. V medzivojnovom období sa Aron Grünhut v rodnej Bratislave venoval obchodovaniu s rôznym tovarom a istý čas vlastnil židovskú jedáleň. Bol členom Obchodnej a priemyselnej komory, funkcionárom ortodoxnej židovskej náboženskej obce. Viedol Chevra Kdiša – židovské pohrebné bratstvo, bol členom predstavenstva Židovskej nemocnice a viacerých dobročinných spolkov. Býval s rodinou na Ventúrskej a neskôr na Heydukovej ulici, mal päť synov. Jeden z nich prišiel z USA na vernisáž. “Som tu po 75-tich rokoch. Ak by tu bol môj otec, bol by hrdý za toto uznanie v podobe výstavy,” dojatý Benny spomínal na svoj útek do bezpečia vo Wintonovom detskom vlaku. Návštevník výstavy sa dozvie, že Aron Grünhut v roku 1939 organizoval ilegálny lodný transport do Palestíny dvoma parníkmi. Aj keď komplikovaný transport trval 83 dní, vďaka nemu sa zachránilo 1365 židovských utečencov zo Slovenska, Maďarska, Rakúska a Čiech. Spolupracoval s Nicolasom Wintonom na vlakovej záchrane židovských detí do Anglicka v roku 1943. Pred nacistami sa ukrýval v pivnici budovy bývalej Československej ambasády v Budapešti. Po druhej svetovej vojne sa vrátil do Bratislavy a venoval sa obchodovaniu s husacou pečienkou, ktorú kupoval od chovateľov a vyvážal do Francúzska. Po komunistickom prevrate v roku 1948 s rodinou emigroval do Izraela. Tam pomáhal slovenským židom, bol predsedom Spolku bývalých Bratislavčanov v Izraeli, predseda Výboru na výstavbu Pressburg synagógy a ješivy, správca Bratislavskej synagógy v Jeruzaleme. Takto symbolicky preniesol časť svojho mesta do svojej novej krajiny a tieto stavby predstavujú unikátne dedičstvo bratislavského židovstva. “Jeho život je priam hollywoodský trhák. Svoje odhodlanie a organizačné nadanie venoval záchrane iných, preto sa musel skrývať. Prežil plnohodnotný život a 40 rokov od jeho úmrtia si ho takto pripomíname,” konštatoval riaditeľ Slovenského národného archívu Radoslav Ragač, ktorý je s Martinom Mózerom autorom výstavy. Tá obsahuje aj podoby Bratislavy pred zbúraním časti jej centra, knihy, obrazy, cestovné doklady, fotografie, korešpondenciu a iné osobné dokumenty, aj volebný lístok s menom Arona Grünhuta. Tiež prezrádza, že sa zaslúžil o záchranu ortodoxného židovského cintorína, keď kvôli tomu pricestoval v roku 1966 do Bratislavy. “Bolo to namáhavé dvojročné pátranie po živote tohto obetavého a aktívneho človeka i skvelého obchodníka. On ani vo vlastnej knihe o židovstve v Bratislave z roku 1972 vydanej v Tel Avive nespomína svoje záchranárske aktivity. Tie by ostali zabudnuté,” uviedol pre TASR Mózer. Výstava potrvá do 29. septembra. ep jk
Odporúčané články
Na jeho vznik upozornila mestská časť (MČ) na sociálnej sieti s tým, že združenie má aj podporu vedenia MČ. „Cieľom bude budovať bezpečnejšie sídlisko a byť očami a ušami pre obe policajné zložky. Aby sa naše deti, naši seniori, ale aj všetci obyvatelia cítili bezpečnejšie a budovali si všetci väčšiu úctu k našej MČ a k sebe navzájom,“ uviedla mestská časť.
Učinili tak na mimoriadnom rokovaní v piatok popoludní. Na základe schválenej dohody zaniknú všetky doterajšie vzájomné sporné i nesporné nároky medzi samosprávou a spoločnosťou, ktoré sa týkajú užívania priľahlého areálu pri Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE, predtým Mestská krytá plaváreň Košice).
V meste už cítiť sviatočnú atmosféru nielen na trhoch pri vysvietenom stromčeku, ale atmosféru dopĺňa aj výzdoba Hlavnej ulice. Z našej prvej vianočnej ankety vysvitlo, že Košičania sú štedrí a plánujú minúť na dary pre príbuzných pomerne vysoké čiastky. Preto sme sa v ďalšej ankete pýtali, či už majú pripravené vianočné darčeky, alebo ich kupujú na poslednú chvíľu.