Moldava nad Bodvou pokračuje v boji s množstvom holubov
Mesto Moldava nad Bodvou naďalej rieši problém s množstvom holubov.
Ako informuje na svojej webovej stránke, znečisťovaniu verejných priestranstiev výkalmi týchto vtákov chce zabrániť opätovným odchytom aj plašením pomocou špeciálnych gélových náplastí. Celkovo mesto na ochranu vynaloží okolo 5 000 eur.
Veľa holubov trápi najmä nájomníkov a návštevníkov Inkubátorového domu. V členitej streche si nachádzajú miesto na hniezdenie, pričom majú v blízkosti rieky Bodva dostatok potravy.
„Mechanická ochrana kovovými ostnatými zábranami je neúčinná a odchyt holubov realizovaný v minulom roku profesionálnou firmou znížil počet holubov o 980 kusov,“ uvádza mesto s tým, že ani toto opatrenie a následné odplašovanie pomocou dravcov nebolo definitívnym riešením.
[ad][/ad]Gél proti holubom
Po novom hniezdení a vyliahnutí mladých holúbät sa totiž tento problém opäť opakuje.
Mesto má v pláne naďalej pokračovať v odchyte holubov inštaláciou pascí na uliciach Bartalosova, ČSA a Oslobodenia po dobu dvoch mesiacov.
„Plašenie holubov pomocou dravých vtákov, ktoré sa vykonávalo v minulosti, však nahradí novinka: aplikácia gélu, ktorý vyžaruje ultrafialové svetlo a to sa holubom javí ako oheň. Holuby sa ohňa boja, a teda nesadajú na miesta, kde je aplikovaný,“ vysvetľuje.
Podľa radnice musia gélové náplasti osadiť nahusto, pri Inkubátorovom dome pôjde o výškové práce.
[ad2][/ad2](TASR)
Odporúčané články
Mesto Košice je lídrom v rámci Slovenska v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Počas utorkovej diskusie v rámci interaktívneho podujatia „Mesto v meste“, ktoré sa od uplynulého pondelka až do konca tohto týždňa koná v Auparku, sa na tom zhodli košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) a generálna riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová.
Mnoho migrantov preskočilo alebo oboplávalo dvojitý hraničný plot vyčnievajúci do mora alebo prešli hranicou počas odlivu.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
