Kameňujú nás aj strieľajú do chrbta, hlásili sovietski velitelia o Košiciach

K okrúhlemu výročiu okupácie z roku 1968 tento týždeň denník KOŠICE:DNES priniesol osemnásť článkov doplnených takmer tridsiatimi historickými fotografiami. Sústredil sa v nich na košické súvislosti udalostí, ktoré nepochybne predstavujú veľkú traumu československých moderných dejín. Dnes tento seriál končíme textom, ktorý prináša pohľad opačnej strany najmä na prvý deň invázie v Košiciach.

Aspoň vo fragmentoch ho možno nájsť v dvoch dieloch knihy Daniela Povolného s názvom Vojenské riešenie Pražskej jari z roku 2008. Vtedy historik Vojenského historického ústavu Praha preskúmal archívy českej a slovenskej armády, v ktorých sa nachádza veľa zaujímavých hlásení a hodnotení augustových udalostí zo strany funkcionárov sovietskej armády.

Cez Košice v deň invázie prechádzala po osi Užhorod – Maťovce – Trebišov – Rožňava – Zvolen a Banská Bystrica motostrelecká divízia z 38. sovietskej armády, ktorú priviedol z územia Ukrajiny do Československa generál Alexander Majorov. Jeho kniha spomienok z roku 1998 je druhým prameňom o tom, ako vnímalo situáciu v Košiciach sovietske velenie a viackrát na ňu odkazuje aj Povolného publikácia. 

Ako je z viacerých archívnych zdrojov aj z rozprávania pamätníkov známe, že ráno aj popoludní 21. augusta 1968 sa na Námestí osloboditeľov v Košiciach zhromaždili stovky občanov, ktorí sa stavaním barikád a hádzaním kameňov pokúšali zastaviť vojenskú kolónu, čo sa im aj raz podarilo. Nikde inde na Slovensku nedošlo k takému odvážnemu skupinovému odporu.

Salvy z transportéra

Podľa knihy Majorova mali jeho jednotky problémy v Košiciach už o druhej v noci. Keď totiž jeho kolóna skoro ráno zastavila na odpočinok pri Poprade, hlásili mu, že veliteľ presunutého prieskumného oddielu tu musel dať vypáliť niekoľko výstražných sál z bojového vozidla pechoty.
Na Košice v závese sovietskych vojsk postupoval ich veleniu podriadený motostrelecký pluk Bulharskej ľudovej armády, ktorý Sovieti vybavili ťažkými zbraňami a novými obrneným transportérmi.

V centre Košíc podľa Majorova narazili Bulhari na barikády z áut, električiek a inej techniky. V memoároch opisuje, že mladíci kameňmi a tehlami rozbili okná 40 až 50 automobilov a desiatim poškodili dvere.

Rýchlosť chôdze 

„Zničili päť antén od rádiostaníc. Postup jednotiek sa spomalil na rýchlosť chôdze, teda 4 – 5 kilometrov za hodinu,“ napísal.
Povolný s odvolaním sa na správu bulharského ministra obrany zo septembra 1968, ktorú získal z archívu v Sofii, uvádza, že najpravdepodobnejšie, ako dôsledok kameňovania v Košiciach, mali Bulhari 29 zranených (vyrazené zuby, črepina v oku či zlomený nos a lícna kosť).

Iný dokument, parafrázovaný českým historikom, obsahoval výklad československého ministra obrany Martina Dzúra o priebehu porady u prezidenta Ludvíka Svobodu s veliteľmi „spojeneckých“ vojsk. Za sovietsku stranu bol na nej veliteľ inváznych vojsk generál Ivan Pavlovskij.

Generál: Zákerne zastrelení   

Ten podľa záznamu Svobodovi uviedol, že najťažšia situácia je v Prahe, Košiciach a Bratislave, kde bolo dvanásť vojakov „zákerne zastrelených zozadu“. Išlo o zjavný nezmysel a jeho účelom bolo evidentne ospravedlniť potrebu invázie. 

Na ilustráciu (ne)vierohodnosti týchto tvrdení Povolný dodáva, že sovietsky generál mal v súvislosti s týmito troma mestami hovoriť o troch ďalších vojakoch, ktorí zahynuli „v snahe predísť havárii tanku“. V skutočnosti ich bolo viac, len do 30. augusta zomrelo pri dopravných a iných nehodách asi 97 sovietskych vojakov.

Majorov, ktorý neskôr počas okupácie velil z Milovíc pri Prahe celej Strednej skupine vojsk, na ťažkosti v Košiciach zrejme nezabudol ani po štyroch mesiacoch od vpádu. V knihe opisuje, že keď v novembri dostal na stôl spravodajské informácie, že na Silvestra 1968 dôjde k zásadnému protisovietskemu vystúpeniu, nechal svoj štáb vypracovať plán akcie Šedý jastrab.

Absurdné správy   

Podľa neho mali v kritický deň ôsmimi mestami vrátane Košíc periodicky jazdiť tankové a motostrelecké jednotky, aby demonštrovali pripravenosť zasiahnuť proti kontrarevolúcii. Keď sa nič neudialo, vysvetlil si to nerozhodnosťou Čechov a Slovákov a zbabelosťou pravice, a vojenskú techniku nechal jazdiť po mestách aj tak.

Povolný to komentuje tak, že generál bol v zajatí sovietskeho chápania udalostí a nevidel absurdnosť takýchto správ, ktoré boli súčasťou cielenej sovietskej propagandy zameranej na vlastných vojakov. „To, že vôbec k ničomu dôjsť nemalo, ho ani vo sne nenapadlo,“ napísal historik.

Tretina Rusov operáciu schvaľuje

Ruské médiá v utorok venovali značnú pozornosť 50. výročiu vpádu sovietskych vojsk do Československa. Vyskytli sa v nich rôzne interpretácie, ktoré zmapovala agentúra ČTK. 

Siahali od odsudzovania tohto potlačenia Pražskej jari ako pokusu o vybudovanie socializmu s ľudskou tvárou až po obhajobu bratskej pomoci, ktorá podľa názoru štátnej agentúry RIA Novosti zachovala mier nasledujúcich 20 rokov.

„Reakcia sveta na bratskú pomoc bola dosť vlažná, ba čisto rituálna. Fakticky západné veľmoci priznali ZSSR právo vplyvu vo svojej európskej sfére privádzať k rozumu satelity podľa vlastného uváženia. Je možné, že keby bratská pomoc viedla k väčšiemu krviprelievaniu, západný svet by zareagoval inak, ale ku krviprelievaniu nedošlo. Tým skôr, že Česi, ktorí za svoju krajinu nebojovali od roku 1620, nebojovali ani tentoraz,“ poznamenal autor agentúry.

Liberálne médiá, noviny Vedomosti či Gazeta.ru, sa pozastavujú nad prieskumami verejnej mienky, podľa ktorých sovietsky zásah dvakrát viac Rusov schvaľuje, než odsudzuje, a to podľa komentátorov skôr vypovedá o stave súčasného Ruska než o minulých udalostiach.

„Hoci ZSSR z mapy zmizol skoro pred 30 rokmi, mnohí sa dodnes s ním a s jeho vodcami stotožňujú. Takéto stotožnenie sa s režimom vysvetľuje vzťah mnohých Rusov k vstupu vojsk do Československa,“ poznamenal internetový denník Gazeta.ru.

Dodal, že neznalosť tejto udalosti medzi Rusmi sa počas desiatich rokov zmenšila z 55 na 46 percent, ale za to tretina túto akciu schvaľuje.

Čítajte aj:

• Železným štítom chránil seba aj kameramana
• Vzácne svedectvo z okupácie Košíc ležalo 50 rokov v šuflíku
• Spomínali na okupáciu
• Miško Hamrák zomrel, lebo bol dobre vychovaný
• Stretnutie Dubčeka s Brežnevom tajne natočil Laco Šidelský
• Historici našli neznáme obete okupácie. Sú medzi nimi aj Košičania
• Aj v Košiciach si pripomenieme okupáciu 1968
• August 1968 nemal v Košiciach len hrdinské príbehy