S tehotnou manželkou zažili na lodi malé cunami
Minulý týždeň ste mali možnosť nahliadnuť do letného súkromia košických športovcov. Tentoraz vám prinášame dovolenkový exkurz do radov košických trénerov. Dozviete sa tak, kde dovolenkovali tréner futbalistov FC Košice Miroslav Sovič, tréner volejbalistov VK KDS Šport Košice Richard Vlkolinský, tréner kickboxerov ŠKP Policajná škola Košice Peter Bonk a asistent trénera basketbalistiek Good Angels a tréner Young Angels Academy Košice Radko Dvorščák.
Miroslav Sovič vyskúšal v Tunisku so synom aj parasailing
„Do Tuniska do oblasti Sousse som si to namieril s manželkou a synom. Do tejto krajiny sme sa vybrali tretí raz. Po sezóne sme mali v klube relatívne krátke voľno, musel som sa vrátiť, kým nezačne letná príprava, potrebovali sme konkrétny termín na desaťdňovú dovolenku a Tunisko nám pasovalo. O všetko bolo postarané, tak sme si len plánovali voľný čas. So 14-ročným synom Mirom sme hrali volejbal, vodné pólo a vyskúšali sme aj adrenalínové atrakcie, takže sme boli aj na padáku ťahanom motorovým člnom. Parasailing, to bol môj nápad, aj som ho chvíľu prehováral a dal sa na to. Máme to zachytené na kamere a po pristátí tam bol obrovský výdych. Mladí a pekní sme už boli, takže už striktne neriešim, čo si naberiem na tanier. Po tom, ako som skončil s futbalom ako hráč, si aj all inclusive užívam, čo som nemohol. Veď za čias trénera Jána Kozáka sme na sústredení v Tatrách zažili aj štyri tréningy denne, to sme si museli jedálniček strážiť.“
Radka Dvorščáka na Rodose spoznali priaznivci Good Angels
„S manželkou Petrou sme boli v Grécku na ostrove Rodos, naša dovča sa začala letom z Košíc s meškaním, ale s tým nič nenarobíte. Po náročnom roku, keď manželka učí deti v škole a popritom trénuje v Young Angels Academy, sme potrebovali vypnúť. Aj ja som celý rok rozlietaný, tak sme túžili po pokojnom relaxovaní. A Rodos bola dobrá voľba, hotel, bazén, pláž, večerné prechádzky. Bola to taká typická manželská dovolenka, ako slobodný som oddychoval aktívnejšie. Absolvovali sme však aj celodennú vyhliadkovú plavbu loďou medzi ostrovmi. A zoznámili sme sa aj s históriou Rodosu. Zaplatili sme si fakultatívny výlet po ostrove so sprievodcom, chceli sme vidieť zaujímavé miesta a niečo o nich aj počuť. Na Rodose som stretol ľudí, ktorí ma poznali skrz basketbal, chodili totiž na zápasy Good Angels, tak sme sa dali do reči. Takže ani na dovolenke nemusíte byť inkognito. No a stalo sa mi, že sa ma pýtali, či som Talian, lebo som tmavý a vysoký. Tak som sa len pousmial.“
[ad][/ad]Richard Vlkolinský kupoval na Malorke sivé perly
„S manželkou sme dovolenkovali na španielskom ostrove Malorka. Strávili sme tam dva týždne, podarilo sa nám chytiť výhodnú last minute ponuku. Nevieme byť dlho na jednom mieste, tak sme si požičali auto. A tým pádom sme obehali celý ostrov a je tam veru čo vidieť. Ak niekto potrebuje poradiť, už sa tam celkom vyznám. Malorka je dosť rušná, našťastie v Porto Colom sme mali kľudný hotel. Z celého ostrova sa nám naša pláž páčila najviac, a to sme ich prešli desiatky. Uchvátil nás výlet vláčikom z Puerto Soller do krásneho mestečka Valldemosa. Navštívili sme aj výrobňu perál. A keďže čakáme bábo, manželka odomňa dostala set sivých perál. Prišli mi vhod, neváhal som kúpiť práve takýto darček. V polovici júla zažila Malorka menšie cunami. V ten deň sme boli na výlete loďou, tak sme mali v cene aj parádny adrenalín. Prišli dvojmetrové vlny, loďou hádzalo. Meteorológovia to označili ako meteocunami. Zahynul pri nich nemecký turista, nám sa našťastie nič nestalo. Pri šnorchlovaní sme potom zistili, že voda sa výrazne ochladila, ale podmorský život bol v ten deň oveľa pestrejší.“
Peter Bonk si na chodenie po žeravých uhlíkoch v Bulharsku netrúfol
„Dlhé roky som chodieval do Chorvátska, ale po 30. návšteve ma to prestalo baviť. Jadran som vymenil za Čierne more a teraz obľubujem Bulharsko. Vyhovujú mi tamojší ľudia a ich mentalita, neťahá ma do destinácií, ktoré môžu byť nebezpečné. V Bulharsku sme s polovičkou Henrietou dostali všetko, čo sme chceli. Jedenásť mesiacov v roku kmitám okolo kickboxu, takže potom ma to ťahá k vychutnávaniu si kávičky a miestnych grilovaných špecialít pri mori. Nie som však typ, ktorý celý čas leží na pláži. Po dvoch-troch dňoch idem na výlet, teraz som zažil typický bulharský večer v jednej dedine. Tamojšia hudba, tanec, jedlo, ukážky bulharskej svadby. Končilo sa to veľkou vatrou, keď zhorela, tak Bulhar chodil bosí po žeravých uhlíkoch. Aj som premýšľal, kedy si to sám vyskúšam, no nie som na tom mentálne tak, aby som si na to trúfol. Opäť raz som sa pousmial nad komunikáciou v reštaurácii či v bare, kde Bulhari vyjadrujú súhlas presne opačne. ako sme zvyknutí. Jednu noc bola na mori veľká búrka, nebol bolo plné bleskov, sledovali sme to s úžasom. Vybrali sme sa aj do starobylého mesta Nessebar a potom aj do Bourgasu, takže sme si prešli tamojšie pamiatky.“
[ad2][/ad2]