Vyhlásenie pri príležitosti 30. výročia založenia V4
Dnes, 15. februára, si pripomíname 30. výročie založenia vyšehradskej spolupráce.
[ad][/ad]Československý prezident Václav Havel, poľský prezident Lech Wałęsa a maďarský predseda vlády József Antall prijali spoločnú deklaráciu o spolupráci na ceste európskej integrácie v maďarskom Vyšehrade vo februári 1991.
Po rozdelení česko-slovenskej federácie sa formát vyšehradskej spolupráce transformoval do podoby, ktorú poznáme v súčasnosti (V4). Vyšehradská deklarácia obsahovala niekoľko spoločných cieľov. V počiatočnom období sa spolupráca sústredila na vzájomnú podporu pri spoločnom „návrate do Európy“ a plné zapojenie do európskeho politického, ekonomického, bezpečnostného a právneho systému.
V4 zostala jedným z dôležitých formátov našej regionálnej spolupráce aj po naplnení našich európskych a euroatlantických integračných cieľov a dodnes vytvára priestor pre spoluprácu Slovenska so svojimi 3 susedmi v mnohých oblastiach.
[ad2][/ad2]Svoj postoj k V4 vláda SR vyjadrila vo svojom Programovom vyhlásení, v ktorom sa konštatuje: „Za dôležitú formu regionálnej spolupráce považujeme V4, a preto zostane Slovensko jej aktívnym členom. Hlavným kritériom nášho pôsobenia sa stane podpora presadzovania záujmov SR a to, aby V4 prispievala k spoločným riešeniam v rámci EÚ.”
Minister zahraničných a európskych záležitostí SR Ivan Korčok konštatoval pri príležitosti okrúhleho výročia: “V rámci V4 ako zoskupenia štyroch rovnocenných a suverénnych štátov pracujeme na mnohých spoločných projektoch v oblastiach ako bezpečnosť, infraštruktúra, zdravotníctvo, energetika, či kultúra a mnoho ďalších. Prikladám preto veľkú zásluhu Medzinárodnému vyšehradskému fondu, ktorý vznikol v Bratislave pred 20 rokmi na návrh Slovenskej republiky, a ktorý je jedným z najúspešnejších spoločných projektov na Slovensku, v Česku, v Maďarsku a v Poľsku. Nezabúdajme ani na to, že V4 je jedinou regionálnou iniciatívou EÚ, ktorá vedie pravidelný dialóg s krajinami Východného partnerstva a regiónu západného Balkánu.”
[ad3][/ad3]Šéf slovenskej diplomacie varoval, že ak sa V4 bude v EÚ dlhodobo profilovať ako politický blok, môžu tak začať uvažovať i iné štáty v rámci regionálnych zoskupení, ako napríklad krajiny Beneluxu, pobaltské štáty, juhoeurópske či severoeurópske krajiny. “Ak by tak totiž robili v EÚ všetci, tak to bude vyzerať v Únii úplne inak a mám vážne pochybnosti, či chceme práve toto,” povedal.
Korčok menoval viacero oblastí, v ktorých členské štáty V4 zastávajú odlišné názory, ako napríklad plynovod Severný prúd 2, postoj voči Ukrajine, ktorú Budapešť otvorene kritizuje a aj blokuje v NATO. “Vo V4 vedľa seba žijú diametrálne odlišné pozície na obrannú spoluprácu s USA. Poľsko chce mať doma americké základne, dokonca je ochotné za ne zaplatiť, zatiaľ čo u nás sa z obrannej dohody s USA urobila najväčšia hrozba našej štátnej suverenity, a na Slovensku nikomu nevadí, že takúto dohodu bez problémov podpísali naši maďarskí susedia,” dodal minister pred odletom do Varšavy.
Korčok navštívi počas pondelka a utorka postupne Poľsko, Chorvátsko, Rumunsko a Ukrajinu. Počas návštevy bude s rezortnými partnermi rokovať o aktuálnych otázkach bilaterálnej, regionálnej, európskej a medzinárodnej agendy.
(TASR)
[ad3][/ad3] [article-list slug=’v4-ma-povest-nie-konstruktivneho-ale-skor-blokacneho-partnera’][/article-list]
Odporúčané články
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ v Košiciach slávnostne uviedol do prevádzky novovybudovanú časť národného superpočítača PERUN v Košiciach. Ide o jeden z najvýznamnejších projektov digitálnej modernizácie Slovenska, ktorý posunie krajinu medzi štáty s vysokovýkonnou výpočtovou infraštruktúrou európskej úrovne.
Mesto Košice pokračuje v projekte obnovy národnej kultúrnej pamiatky – súboru kalvárskych kaplniek v Košiciach aj s blízkym areálom. V uplynulých mesiacoch sa uskutočnili všetky prípravné práce týkajúce sa získania a realizácie viacerých odborných posudkov, sondáží a archeologického, reštaurátorskeho aj architektonicko-historického výskumu, ktoré boli podmienkou Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) pre štartom ich komplexnej obnovy.
Dôvera Slovákov v Európsku úniu mierne vzrástla a dosahuje 54 percent, čo je najvyššia úroveň za takmer 15 rokov. Vyplýva to z najnovšej jesennej edície národnej správy Eurobarometra za rok 2025. Za najväčšiu výzvu pre EÚ Slováci považujú ruskú agresiu na Ukrajine.