Miroslav Špak: „Nebol to dobrý ťah“

Ako kandidát na primátora mal štvorročné skúsenosti v mestskom parlamente a videl tak priamo „do kuchyne“ mesta. Chcel vziať Košice politickým stranám, dosiahnuť ich skutočnú nezávislosť. Na krk mu nedýchali žiadne politické strany, ani mu nikto z bratislavských centrál nediktoval, čo má hovoriť. Miroslav Špak.

Na začiatku kampane medzi kandidátmi nevidel nikoho, v prospech koho by bol ochotný vzdať sa kandidatúry. Desať dní pred voľbami po zverejnení prieskumov si uvedomil, že jeho víťazstvo je v nedohľadne. A tak spolu s ďalšími tromi nezávislými kandidátmi sa kandidatúry vzdal v prospech Aleny Bašistovej, ktorá podľa výsledkov prieskumov mala väčšiu šancu v primátorkách zvíťaziť. Nakoniec to nevyšlo. Bašistová skončila tretia s veľkým odstupom za víťazom Jaroslavom Polačekom i za druhým v poradí Martinom Petruškom. Vo volebnú noc odišiel z volebného štábu medzi prvými, zostali iba nezodpovedané otázky. 

Bolo spojenie s Alenou Bašistovou dobrým krokom?
Nebol to dobrý ťah, keďže som chcel zvíťaziť – najskôr sám a potom v spolupráci s ostatnými. V deň volieb sa ukázalo, že predchádzajúce prieskumy možno ukážu percentá, ktoré pravdepodobne získate, ale nikdy neviete, z ktorého tábora voličov. Smer prehral a to, že Petruško zažil debakel v podstate len kvôli nášmu zoskupeniu, si teraz, v povolebných diskusiách, neprizná nikto. Inými slovami – keby sme sa nespojili, Petruško mohol zvíťaziť.

Čo ste očakávali od svojho rozhodnutia?
Čakal som, že 20 percent mojich voličov moje rozhodnutie vzdať sa kandidatúry na primátora a podporiť Alenu Bašistovú pochopí. Ale priznávam, čakal som aj to, že moje pripojenie do tímu nezávislých nepríjmu vôbec… Som pravičiar. A antismerák. Dva roky som strávil v uliciach ako aktívny občan, následne štyri roky ako jeden z hlavných spúšťačov reálneho boja proti Rašiho partičke. Nečakal som iné, ako prehru Smeru…

Vo voľbách ste napriek vzdaniu sa kandidatúry skončili na ôsmom mieste z trinástich. Nemyslíte si, že ak by ste zostali ako nezávislý kandidát, mohli ste sa umiestniť oveľa vyššie, dokonca aj pred Alenou Bašistovou?
Potvrdil sa mi týmto pocit, že som kampaň urobil na sto percent a bez podpory médií, bez vymedzovania sa, bez káuz či nesplniteľných sľubov a hlavne bez tlaku akejkoľvek politickej strany. A že to robím dobre, keď to robím rozumom a srdcom. Bez vonkajších vplyvov. Lebo ľudia, s ktorými žijem a pracujem, sú mi dobrými a postačujúcimi radcami a motivátormi. Ak by som však získal predpokladaných 10-tisíc hlasov a Petruško by vyhral o 100, asi by sa ľudia inak pozerali na moje „víťazstvo”. Každému je jasné, koho hlasy som schopný vziať. 

Čo si z týchto volieb odnášate do svojho ďalšieho súkromného či politického života?
Nič silnejšie, pevnejšie a upokojujúcejšie ako rodina neexistuje. A ešte jedno. Že v komunálnej politike to bude beh na dlhú trať.

Pracovať budete v miestnom aj mestskom zastupiteľstve, tam spolu s Milanom Lesňákom… 
Boli sme spolu na chate, hrali futbal, máme po tri deti, spoločné témy. Snáď aj v politike nám to pôjde spolu dobre.

Pokúsite sa prostredníctvom mestského parlamentu pretlačiť nejaké veci zo svojho volebného programu?
Najprv zistíme, kto je v skutočnosti komu blízky. Kto mal aké výsledky a aké má plány. Potom vyberiem svoje priority a budem na nich pracovať.

Je to ešte ďaleko, ale budete sa uchádzať o funkciu primátora aj v najbližších komunálnych voľbách?
Opýtajte sa mojej manželky, tá v tom má už v týchto chvíľach jasno.