Aj keď mala negatívny test, skončila v štátnej karanténe

Chcela sa vrátiť z Rakúska domov, no s negatívnym testom ju poslali do štátnej karantény. Nechápe, prečo tam musela ísť aj napriek tomu, že sa narozdiel od pendlerov stretáva iba s jednou osobou, o ktorú sa stará.

Košičanka Eva Žofčáková dlhodobo pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. Po vyše mesiaci, keď sa situácia okolo koronavírusu mierne upokojila, sa rozhodla vrátiť na Slovensko.

Na negatívnom výsledku testu na COVID-19 jej záležalo aj z iného dôvodu. „Doma mám syna s onkologickým ochorením a nechcela som ohroziť jeho zdravie.“

Do štátnej karantény

Do Košíc sa teda vracala 14. mája s negatívnym PCR testom na COVID-19, nie starším ako štyri dni, a potvrdením od zamestnávateľa, čo boli podmienky Úradu verejného zdravotníctva. Na hranicu ju priviezla rodina, v ktorej pracuje, aby neprišla do kontaktu s inými ľuďmi. Na slovenskej strane už mala zabezpečený odvoz od autodopravcu, ktorý by ju presunul do domácej karantény a zároveň priviezol jej „striedačku“. 

Napriek tomu skončila v autobuse na ceste do štátnej karantény. „Stála som tam v chlade päť hodín, prefúklo ma. Mala som ešte aj potvrdenie z chirurgie o tom, že som nedávno mala pruh. Aj tak som musela nasadnúť do autobusu,“ hovorí rozhorčená Eva.

Nepatrila medzi výnimku

Od konca apríla platila výnimka pre opatrovateľky a pendlerov pracujúcich v okruhu 30 kilometrov od rakúskych hraníc, že môžu ísť do domácej karantény. Košičanka však do tejto skupiny nepatrila.

„Ja pracujem vo Wels, ktoré patrí ho Horného Rakúska a je od Viedne vzdialené 200 kilometrov. Najviac nakazení však boli práve z Viedne a okolia. Pendleri sa stretávajú s viacerými ľuďmi a chodia nakupovať do obchodov, zatiaľ čo my sme doma a opatrujeme jedného človeka,“ myslí si Košičanka, ktorá strávila osem dní v karanténe na Medickej 2.

Ubytovaná s netestovanými

S negatívnym testom mala byť podľa odporúčaní hlavného hygienika ubytovaná sama alebo s inými, už negatívne testovanými.

„Napriek tvrdeniu hlavného hygienika som bola na izbe s dvoma ženami, ktorých testovanie ešte len čakalo. Veď som sa tam mohla nakaziť a doma mám chorého syna,“ nechápavo krúti hlavou opatrovateľka, ktorej plynú posledné dni už v domácej karanténe. Úroveň stravy a ubytovania je podľa nej na samostatnú kapitolu.