Slováci najviac dôverujú vakcíne Pfizer/Biontech, nasleduje ruský Sputnik V
Spomedzi sedmičky vakcín proti ochoreniu COVID-19, ktoré sú buď registrované, alebo aktuálne posudzované Európskou liekovou agentúrou (EMA), Slováci najviac dôverujú účinnosti a bezpečnosti látky Comirnaty od spoločnosti Pfizer/Biontech. Hneď za ňou nasleduje ruská vakcína Sputnik V, ktorá na svoju registráciu stále čaká. V dôvere Slovákov v účinnosť a bezpečnosť tak predbehla aj už schválené vakcíny Moderna, AstraZeneca a Janssen od Johnson & Johnson. Vyplýva to z výsledkov prieskumu spoločnosti Nielsen Admosphere, ktorý pre agentúru SITA realizovala od 19. do 28. marca tohto roka na vzorke 503 respondentov internetovej populácie staršej ako 15 rokov.
[ad][/ad]
Očkovacej látke od konzorcia Pfizer/Biontech plne alebo skôr dôveruje až 61 % respondentov. Vysokú dôveru má táto vakcína najmä u obyvateľov väčších miest a vysokoškolsky vzdelaných Slovákov. Zároveň tejto očkovacej látke dôverujú viac muži ako ženy. Ruská vakcína si získala dôveru len o niečo menej opýtaných, dôveruje jej takmer 56 % z nich. Najvyššiu dôveru má pritom vo vekovej skupine 35 až 44 rokov a rovnako jej účinnosti a bezpečnosti dôverujú viac muži ako ženy.
Sputnik V je tak u Slovákov dôveryhodnejšia vakcína, ako už schválené látky od spoločností Moderna, AstraZeneca či Janssen od Johnson & Johnson. Vakcíne Moderna skôr alebo plne dôveruje necelá polovica respondentov. Prieskum zároveň potvrdil naštrbenú reputáciu vakcíny AstraZeneca, ktorej momentálne dôveruje necelých 38 % opýtaných. Vôbec jej však nedôveruje až takmer tretina Slovákov, čo je najviac zo všetkých siedmich liekovou agentúrou registrovaných alebo posudzovaných vakcín.
[ad2][/ad2]
Najmenšiu dôveru z registrovaných vakcín Slováci vyjadrili látke Janssen od firmy Johnson & Johnson, a to necelých 27 %. Tento výsledok však možno do významnej miery pripísať aj nedostatku informácií o tejto vakcíne, keďže až takmer 40 % respondentov svoj názor na účinnosť a bezpečnosť tejto vakcíny nevedelo vyjadriť.
Podobne dopadli aj ďalšie vakcíny, ktoré však na výsledok rozhodnutia EMA stále iba čakajú, a to CureVac a Novavax. Pri CureVacu sa nevedelo k účinnosti a bezpečnosti vyjadriť takmer 47 % opýtaných a pri Novavaxe bezmála 46 % respondentov. Týmto látkam tak zatiaľ dôveruje iba necelá pätina Slovákov.
[ad3][/ad3]
Zaujímavé je však v tejto súvislosti porovnanie s už spomínanou vakcínou Sputnik V, pri ktorej sa k účinnosti a bezpečnosti nevedelo vyjadriť iba necelých 14 % Slovákov. A to napriek tomu, že rovnako ako CureVac či Novavax stále nezískala súhlasné stanovisko Európskej liekovej agentúry. Zdá sa teda, že Slováci majú jasnejší názor na účinnosť a bezpečnosť neregistrovanej vakcíny Sputnik V, ako napríklad pri už registrovanej a používanej vakcíne Moderna, ku ktorej sa nevedelo vyjadriť 20 % Slovákov.
(SITA, bh, qq;mhu, webnoviny/sita/ilustračné)
Odporúčané články
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) rastie počet neodborne vyučovaných hodín fyziky a informatiky, pričom v rámci Slovenska sú problémy aj s technickou, etickou výchovou a občianskou náukou. IVP uvádza, že pri každom z týchto predmetov viac ako 30 percent hodín odučí nekvalifikovaný učiteľ. Zaujímalo nás, ako sú na tom s počtom kvalifikovaných učiteľov základné a stredné školy v Košiciach. Otázky sme adresovali učiteľom ZŠ a SŠ, Magistrátu mesta Košice aj Košickému samosprávnemu kraju.
Sviatočná atmosféra v Košiciach je v plnom prúde. Prinášame veľký prehľad podujatí, ktoré sú organizované až do januára nielen na jednotlivých trhoch v Košiciach. Pozrite si, ktorý koncert či detské vystúpenie by sa oplatilo navštíviť v predvianočnom čase.
V Košiciach sa v ako prvom slovenskom meste uskutočnil prieskum duševného zdravia v základných školách (ZŠ). Ako mesto informovalo, jeho výsledky sú priaznivé, väčšina žiakov sa v škole cíti príjemne, bezpečne a má pozitívne vzťahy so spolužiakmi aj učiteľmi.