Smer-SD napadol na ÚS časť Trestného zákona o prepadnutí majetku

Skupina opozičných poslancov prevažne zo strany Smer-SD napadla na Ústavnom súde (ÚS) SR dve ustanovenia Trestného zákona týkajúce sa trestu prepadnutia majetku.

Podľa nich sú v rozpore s ústavou, ako aj Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie.

Ustanoveniam vytýkajú, že “odnímajú súdu výlučnú právomoc rozhodovať o treste, keď túto právomoc nahrádzajú obligatórnou povinnosťou uložiť trest prepadnutia majetku bez zohľadnenia zásad ukladania trestov”. Podľa podania ustanovenia takto uložený trest činia potenciálne krutým, respektíve neprimeraným a nespravodlivým. Zároveň “takýto trest môže v konkrétnych okolnostiach veci predstavovať neprimeraný zásah do vlastníckych práv”.

Napadnuté sú odseky 2 a 3 paragrafu 58 Trestného zákona. Prvý z nich je účinný od roku 2006, druhý od roku 2011. Poslanci v podaní žiadajú ÚS o pozastavenie ich účinnosti až do rozhodnutia vo veci samej “vzhľadom na to, že ich ďalšie uplatňovanie ohrozuje základné práva a slobody”. Navrhovateľov právne zastupuje advokát Robert Kaliňák, bývalý minister vnútra za Smer-SD.

„Predmetný návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov bol na Ústavný súd SR doručený 10. februára 2021. Náhodným elektronickým prideľovaním spisov bol pridelený sudkyni spravodajkyni Jane Laššákovej,“ uviedla v stredu pre TASR hovorkyňa ÚS Martina Ferencová. Aktuálne podľa nej nie je možné určiť termín prerokovania danej veci.

Podľa paragrafu 58 odsek 1 Trestného zákona súd môže uložiť trest prepadnutia majetku, ak páchateľa odsudzuje na doživotný trest odňatia slobody alebo na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu, alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.

Ďalšie dva odseky, ktoré poslanci na ÚS napadli, stanovujú, že súd je povinný uložiť trest prepadnutia majetku v určených prípadoch. Tie sa týkajú drogovej trestnej činnosti, obchodovania s ľuďmi, vydierania, legalizácie výnosu z trestnej činnosti, daňového podvodu, neodvedenia dane a poistného, prijímania úplatku, podplácania, založenia zločineckej skupiny, výroby a rozširovania detskej pornografie či terorizmu.

Druhý odsek pritom vyžaduje, aby páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Na prepadnutie majetku v prospech štátu podľa tohto odseku bol v roku 2019 v medializovanej kauze neodvedenia dane a poistného odsúdený podnikateľ Ladislav Bašternák, keďže spôsobil škodu v značnom rozsahu.

(TASR)