Je Sídlisko Ťahanovce v ohrození?
Najmladšie košické sídlisko sa začalo stavať v polovici 80. rokov. Za svoju vyše tridsaťročnú existenciu prešlo dynamickým vývojom.
Tak ako každé iné, ani toto sídlisko nie je bez problémov. Od 60. do 90. rokov minulého storočia sa na obvodových plášťoch budov z pórobetónu, ktoré určovali tvár hromadnej výstavby na Slovensku, vyskytujú známky degradácie.
V priemere len 10 percent
Podľa informácií mestského poslanca a zároveň Ťahanovčana Miroslava Špaka je na sídlisku zateplených v priemere 10 percent bytových domov.
„Konkrétne jedno z bytových družstiev však na sídlisku má v správe 114 vchodov, čo je 66 bytových domov, z toho je zateplených cca 38 percent vchodov.“
Prečo sídlisko nie je viac zateplené je zapríčinené rôznymi faktormi. „Osobne si myslím, že najvýznamnejším je malá informovanosť obyvateľov o výhodách tepelnej ochrany a predovšetkým nízke mesačné platby do rezervného fondu. Bytové družstvá a správcovia by mali obyvateľom objasniť, že ostať na úrovni platieb spred 10 – 15 rokov nie je správne. Pritom náklady na tepelnú ochranu sú na jednu bytovú jednotku pri dobre nastavenom fonde opráv len cca 30 eur mesačne.“ M. Špak sa domnieva, že tému tepelnej ochrany je potrebné zbaviť povier o nedýchaní stien, o škodlivých izolantoch či nebezpečenstve vzniku plesní.
Neochota vlastníkov
Bytové domy, ktoré spravuje Územné bytové družstvo Košice – Ťahanovce, patria medzi najmladšie v rámci košickej komplexnej výstavby. Už aj na týchto stavbách sa vyskytujú systémové závady, ktoré je potrebné sanovať.
„Všetko však naráža na neochotu vlastníkov investovať do obnovy bytových domov. Každý z nich si modernizuje byt, ale do obnovy obvodového plášťa a spoločných priestorov nie je ochotný investovať,“ hovorí Jaroslav Jarkovský, riaditeľ ÚBD Košice- Ťahanovce. Vraví, že je to aj napriek tomu, že sú upozorňovaní na skutočnosť, že cena obnovy každý rok narastá z dôvodu rozširovania sa porúch na domoch a nárastu cien práce a materiálov. Aj preto je v súčasnej dobe obnovených približne len sedem percent domov v ich správe.
„Na zateplenie ďalších piatich percent budov sa spracúvajú podklady na podanie žiadosti na Štátny fond rozvoja bývania. Všetci vlastníci sú upozorňovaní na to, že neriešením sanácie systémových závad dôjde časom k statickým poruchám na predmetných domoch, či už v uchytení lodžií, respektíve obvodových panelov,“ dodáva.
Rozsiahle nedostatky
Opýtali sme sa na problém aj profesionála na zatepľovanie budov Ing. Michala Vejačku, ktorý je konateľom stavebnej spoločnosti MV BUILDING, s.r.o. Má dlhoročné skúsenosti so zatepľovaním obvodových plášťov budov, a preto vie nielen poradiť, ale celé zatepľovanie aj zrealizuje.
„V čase hromadnej bytovej výstavby panelovými technológiami sa používali aj obvodové plášte na báze pórobetónu, ktorý bol oceľovými konzolami prikotvený k nosnému panelu. V súčasnosti, keď už prešli desiatky rokov, sa zistili rozsiahle nedostatky v pórobetónových paneloch, ktoré sa prejavujú neusporiadanou sieťou trhlín. Tie vznikajú pôsobením vonkajších poveternostných vplyvov.“
Predĺženie životnosti
Ochranou môže byť zateplenie, ktoré odoláva poveternostným podmienkam a iným vonkajším vplyvom. Výhody zatepľovania sú spojené tiež s predĺžením životnosti budov, eliminovaním zatekania a výrazným skrášlením fasády. „Zateplenie obvodových plášťov je zároveň progresívne riešenie pre zníženie spotreby energie na vykurovanie. Vysoké náklady sú totiž spôsobené nedostatočnou a často nekvalitnou izoláciou budov. Cieľom zatepľovania je teda aj zníženie spotreby energie na vykurovanie daného objektu,“ dodal M. Vejačka.
„Vysoká miera výskytu trhlín (asi 75 %) zdôrazňuje potrebu riešenia stability zatepľovacieho systému pri aplikácii na fasádu. S rastúcim výskytom trhlín totiž rastie aj pravdepodobnosť kotvenia izolantu do trhliny alebo do jej blízkosti, ktorú vo všeobecnosti môžeme považovať za oslabenú. V budúcnosti tak môže byť veľký problém prikotviť izolanty, a preto je potrebné bytové domy na Ťahanovciach zatepliť čo najskôr.“
(ML, MV)