Ako na východe úradovala Štátna bezpečnosť

Zaujímavá prednáška o dejinách Štátnej bezpečnosti (ŠtB) na Slovensku sa uskutočnila vo Verejnej knižnici Jána Bocatia. Bola sprievodným podujatím k výstave Prvý dotyk so slobodou, ktorú si budete môcť pozrieť aj v januári.

Hoci na prednášku neprišli davy ľudí, prednášajúci Michal Miklovič, ktorý je poverený vedením sekcie dokumentácie v Ústave pamäti národa, prítomným porozprával o zaujímavých skutočnostiach týkajúcich sa aj košickej Správy ŠtB.

Rôzne štruktúry

Správa ŠtB v Košiciach bola útvarom československej kontrarozviedky. Bola zriadená k 1. januáru 1949 ako Krajské veliteľstvo ŠtB a začiatkom 50. rokov riadila v kraji trinásť okresných veliteľstiev ŠtB. K 1. januáru 1954 sa stala súčasťou Krajskej správy Ministerstva vnútra v Košiciach. V roku 1960 bola v rámci územnej reorganizácie rozšírená o Krajskú správu Ministerstva vnútra v Prešove. Od polovice roku 1966 bola súčasťou Krajskej správy Zboru národnej bezpečnosti v Košiciach.

Správa zabezpečovala boj s vonkajším nepriateľom, boj s vnútorným nepriateľom a ochranu socialistickej ekonomiky. Vykonávala tiež sledovanie, previerku korešpondencie, nasadzovanie a vyťažovanie spravodajskej techniky.

Organizačná štruktúra Správy ŠtB sa niekoľkokrát menila. V období normalizácie to boli zmeny k 1. júlu 1971, k 1. januáru 1975 a k 1. januáru 1989. Zrušená bola rozkazom ministra vnútra k 15. februáru 1990. 

Na pražskej I. správe ŠTB, ktorá mala na starosti rozviedku, pracovalo v roku 1988 viac ako 950 ľudí. V IV. správe, ktorá sa venovala sledovaniu, ich bolo viac ako 800. Posledným náčelníkom Správy ŠtB v Košiciach bol Štefan Sarnovský.

Konšpiračné byty

Najcennejším a najširším zdrojom informácií boli civilní spolupracovníci ŠtB. Boli delení na dve skupiny – tajní spolupracovníci a dôverníci. Patrili tam aj držitelia prepožičaných a konšpiračných bytov, kde sa stretávali spolupracovníci a zamestnanci ŠtB. V konšpiračných bytoch nikto nebýval.

V prepožičaných bytoch, kde mohli byť stretnutia v čase, keď nájomníci neboli doma, bývali bežní občania. V kategórii dôverník mohli byť ľudia, ktorí o tom ani nevedeli. V rokoch 1954 – 1989 evidovala Krajská správa v Košiciach 316 konšpiračných a 132 požičaných bytov.

Porušovali medzinárodné dohody

Zaujímavá informácia bola o konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975 v Helsinkách, kedy boli prijaté medzinárodné dohody. Zúčastnili sa jej západoeurópske aj východoeurópske krajiny. Okrem iného tam bol prijatý pakt, ktorý priznával právo každému človeku slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane vlastnej a slobodne sa vrátiť do vlastnej krajiny. Tento pakt prijala aj ČSSR, podpísal ho prezident a ratifikoval ho aj parlament. Napriek tomu v ČSSR aj naďalej bolo opustenie republiky trestný čin, za čo boli ľudia odsúdení a následne po roku 1989 rehabilitovaní. Trestalo sa aj plánovanie či vedomosť rodinných príslušníkov, že niekto chce emigrovať. Organizátori či prevádzači dostávali päť až desať rokov väzenia a zároveň im prepadol majetok.

Tajná polícia odmeňovala aj košických novinárov

V roku 1985 vtedajší predseda Svetovej rady mieru Róméš Čandra z Indie udeľoval mestu Košice titul Mesto mieru. 

Pri tej príležitosti vymyslel starší referent Oblastného odboru ŠtB Košice kpt. Ondrej Kertész (krycie meno Ciker) aktívne opatrenie s názvom LAND s trojicou tajných spolupracovníkov – vedúcim oddelenia pre styk s masovokomunikačnými prostriedkami Východoslovenských železiarní Jindřichom Mikulom (krycie meno Skalic), redaktorom krajskej redakcie Československej tlačovej kancelárie Miroslavom Gregom (krycie meno Mik) a vedúcim spravodajstva krajskej redakcie Televíznych novín ST v Košiciach Jánom Kopčíkom (krycie menom Saška).  

R. Čandra sa totiž mal stretnúť so zamestnancami VSŽ a toto stretnutie sa dalo propagandisticky využiť aj pre potreby ŠtB. Bol zorganizovaný mierový míting tak, aby to vyzeralo, že zamestnanci VSŽ podporujú mierové iniciatívy socialistických krajín. Vytvorili vyhlásenie, ktoré odovzdali R. Čandrovi a zabezpečili aj medializáciu v podnikových novinách Oceľ východu a v Pravde.

Stretnutie organizátorov bolo v požičanom byte „Rybár“ na vtedajšej Majakovského ulici v Košiciach v Slovenskom rybárskom zväze, ktorý požičiaval časť priestorov. Za reportáž v televízii dostal od ŠtB Ján Kopčík 1500 korún. Za články v Pravde na titulnej strane zaplatila ŠtB Miroslavovi Gregovi 800 korún.

Pôsobenie ŠtB v Košiciach je predmetom ďalšieho výskumu ÚPN. „Sme v podstate len na začiatku,“ konštatoval  Michal Miklovič z Ústavu pamäti národa.