Podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa sa zmiernia.
Bratislava 29. januára (TASR) – Podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa sa zmiernia. Plénum Národnej rady (NR) SR v piatok schválilo vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Za návrh hlasovalo všetkých 118 prítomných poslancov.
Rokovali o ňom v tzv. zrýchlenom režime. Súčasťou právnej úpravy je aj uplatnenie nákladov zamestnávateľov a SZČO, ktoré vynaložili na testovanie, za daňové výdavky. Zmiernenie podmienok pre uplatnenie daňového bonusu sa dotkne daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy zo závislej činnosti a ktorí z dôvodu prijatých opatrení proti šíreniu nového koronavírusu nemohli vykonávať svoju prácu a dosahovať príjmy.
[ad][/ad]Títo daňovníci dostali od štátu príspevky ako pandemické nemocenské, ošetrovné, príspevky poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce, či dotácie poskytované kultúrnej obci z rezortu kultúry. “Tieto príjmy sú v súčasnosti od dane z príjmov oslobodené, v dôsledku čoho nevstupujú do zdaniteľných príjmov daňovníka, pričom výška zdaniteľných príjmov daňovníka je jednou z podmienok rozhodujúcich pre uplatnenie nároku na daňový bonus na dieťa, a preto v prípade nedosiahnutia tejto hranice by daňovníci stratili nárok na daňový bonus,” vysvetlilo Ministerstvo financií (MF) SR v materiáli.
Preto sa podmienka na uplatnenie bonusu upravuje tak, že sa do zákonom určenej hranice započítajú aj tieto oslobodené príjmy. Zmení sa aj prístup k nákladom zamestnávateľov na testovanie. “Počas obdobia pandémie sa za daňové výdavky budú považovať výdavky (náklady) zamestnávateľa alebo daňovníka s príjmami z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré vynaložil na testovanie alebo v súvislosti s ním z dôvodu zistenia nákazlivého ochorenia COVID-19 a zabránenia jeho šírenia,” vysvetľuje rezort s tým, že to platí aj pre výdavky vynaložené na testovanie blízkych osôb zamestnancov, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti a aj pre výdavky daňovníka na fyzické osoby, ktorých výkon činnosti priamo súvisí s činnosťou daňovníka.
„Hľadáme a nachádzame všetky rozumné možnosti, ako udržať kúpyschopnosť našich občanov na čo najvyššej úrovni. Takto sa má správať štát, o ktorý sa ľudia v núdzi a ťažkých časoch môžu oprieť,” skonštatoval minister financií Eduard Heger (OĽANO).
(TASR)
[ad2][/ad2]
Odporúčané články
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) rastie počet neodborne vyučovaných hodín fyziky a informatiky, pričom v rámci Slovenska sú problémy aj s technickou, etickou výchovou a občianskou náukou. IVP uvádza, že pri každom z týchto predmetov viac ako 30 percent hodín odučí nekvalifikovaný učiteľ. Zaujímalo nás, ako sú na tom s počtom kvalifikovaných učiteľov základné a stredné školy v Košiciach. Otázky sme adresovali učiteľom ZŠ a SŠ, Magistrátu mesta Košice aj Košickému samosprávnemu kraju.
Dôvera Slovákov v Európsku úniu mierne vzrástla a dosahuje 54 percent, čo je najvyššia úroveň za takmer 15 rokov. Vyplýva to z najnovšej jesennej edície národnej správy Eurobarometra za rok 2025. Za najväčšiu výzvu pre EÚ Slováci považujú ruskú agresiu na Ukrajine.
Medzi Bratislavou a Košicami spustili nové letecké spojenie. Prvý let smeroval z hlavného mesta do metropoly východu, následne lietadlo s cestujúcimi z Košíc smerovalo do Bratislavy. Odštartovala tak vnútroštátna linka, ktorá prepojí dve najväčšie mestá na Slovensku. Linka bude lietať deväťkrát týždenne, cestujúcich odvezie moderný Airbus A321. Jeho kapacita je 239 sedadiel. Obsadenosť prvého letu z Košíc dosiahla 97 percent, letieť sa ním chystalo 233 cestujúcich.
