V SR doteraz nahlásili 631 podozrení na nežiaduce účinky vakcíny proti COVID-19

Na Slovensku celkovo nahlásili 631 podozrení na nežiaduce účinky po vakcínach na prevenciu ochorenia COVID-19. Ako pre TASR uviedla hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Magdaléna Jurkemíková, z uvedeného počtu zaslala 19 hlásení spoločnosť Pfizer, ostatné boli nahlásené lekármi, farmaceutmi, inými zdravotníckymi pracovníkmi a pacientmi.

“Z celkového počtu hlásení bolo 32 vyhodnotených ako závažné vrátane jedného úmrtia, ktoré sme už v minulosti komunikovali. Vakcíny Comirnaty sa týka 627 hlásení a štyri hlásenia vakcíny COVID-19 Vaccine Moderna,” priblížila. Prevažná väčšina hlásení sa podľa hovorkyne štátneho ústavu týka krátkodobých a nezávažných nežiaducich účinkov. Vysvetlila, že ide napríklad o bolestivosť v mieste vpichu, ktorá sa môže rozvinúť do bolesti ramena až končatiny, do ktorej bola vakcína podaná, zvýšenú teplotu až horúčku, zimnicu a triašku, bolesť hlavy, svalov a kĺbov, slabosť, únavu, nevoľnosť a iné. Takéto hlásenia majú miernu alebo strednú intenzitu a do niekoľkých hodín až dní ustúpia.

Dodala, že medzi podozreniami na závažné nežiaduce účinky boli hlásené napríklad alergické reakcie, prekolapsový stav, synkopa, trombóza a anafylaktická reakcia.

Prieskum: Zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 by sa dalo takmer 40 % ľudí

Ochota dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 na Slovensku výrazne narástla. Zatiaľ čo v decembri 2020 by sa dalo zaočkovať 22,3 percenta respondentov, na prelome januára a februára už 39,8 percenta. Respondenti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 s ťažkým priebehom alebo majú takéto osoby v blízkosti, sa častejšie chcú dať zaočkovať. Tieto závery prináša prieskum Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied (SAV), MNFORCE a Seesame.

Na otázku “Dnes sú dostupné vakcíny na nový koronavírus schválené Európskou úniou, plánujete sa dať zaočkovať?” približne štvrtina respondentov (25,7 percenta) odpovedala neviem a viac ako tretina (33,5 percenta) sa nechce dať zaočkovať. Respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození, by sa dali zaočkovať častejšie. Ochotu dať sa zaočkovať prejavujú tiež dlhodobo viac muži ako ženy. Výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať sú respondenti z Bratislavského kraja (54,8 percenta) a Bratislavy (58 percent). Zaočkovať by sa dalo 55 percent vysokoškolsky vzdelaných, ale iba 32,7 percenta ľudí bez maturity a 41,8 percenta s maturitou.

Naďalej platí, že politické preferencie respondentov výrazne súvisia s ochotou dať sa zaočkovať. Respondenti, ktorí by sa na voľbách nezúčastnili, sú menej ochotní dať sa zaočkovať (31,1 percenta z nevoličov sa chce zaočkovať). Respondenti, ktorí by volili vládne strany, sú výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať (najviac sa chcú dať očkovať voliči strany OĽANO – 70,4 percenta) ako voliči opozičných strán, ktorí výrazne očkovanie odmietajú (najviac voliči strany ĽSNS, z ktorých by sa chcelo zaočkovať iba 8,2 percenta).

Zaočkovať by sa dalo až 72,2 percenta respondentov, ktorí sú veľmi spokojní s tým, ako súčasná slovenská vláda zvláda epidémiu. Z veľmi nespokojných by sa dalo zaočkovať iba 21,4 percenta. Respondenti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 s ťažkým priebehom (horší ako chrípka, prípadne i hospitalizácia) alebo poznajú v svojom okolí osobu, ktorá prekonala toto ochorenie s ťažkým priebehom, sa štatisticky významne častejšie chcú dať zaočkovať.

V prvých šiestich vlnách výskumu bolo ako najvýznamnejší dôvod, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako nový koronavírus. Vo výskume z prelomu januára a februára takéto obavy výrazne poklesli (z decembrových 29,6 percenta na súčasných 21,8 percenta). Druhým najčastejším dôvodom je presvedčenie, že vakcína nedokáže pomôcť. “Výrazný nárast ochoty dať sa zaočkovať pravdepodobne súvisí so zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou a narastajúcimi obavami z epidémie. Ďalším dôležitým faktorom je začiatok vakcinácie na Slovensku. Môžeme sa domnievať, že pokles obáv z nežiaducich účinkov očkovania je spôsobený i doterajšími skúsenosťami s očkovaním na Slovensku, keďže negatívne dôsledky vakcinácie sa doteraz vyskytovali iba v minimálnej miere,” dodal Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Prieskum sa realizoval na prelome januára a februára na vzorke 1000 respondentov.

(TASR)