Architektka najznámejšieho obchodného domu na košickej Hlavnej ho od jeho otvorenia už nikdy nevidela
Minulý víkend zomrela vo veku nedožitých 87 rokoch brnianska architektka a dizajnérka obchodného domu Hornád na Hlavnej ulici Růžena Žertová.
Projekt budovy Obchodného domu (OD) Hornád vypracovala v rokoch 1962 až 1964. Jeho výstavba si vyžiadala asanáciu viacerých meštianskych domov na Hlavnej a Kováčskej ulici a Kasárenskom námestí. Mohutná päťposchodová stavba, ktorej súčasťou je aj suterén, bola pomerne necitlivo zasadená do priestoru historického centra medzi budovy z konca 19. storočia.
[ad][/ad]OD Hornád nadväzoval na susedný funkcionalistický obytno-obchodný dom vybudovaný začiatkom 40. rokov. Stojí na parcele s rozlohu 3 500 metrov štvorcových. Samotný objekt zaberá obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 30 krát 76 metrov.
Železobetónový monolitický skelet obopína obvodový plášť s obkladom z terazzových tvárnic s rozmermi 50 krát 50 centimetrov. Tvárnice navrhla akademická sochárka Jana Bartošová-Vilhanová a vyrobilo ich družstvo Cementa v Šarišských Lúkach. Objednávala ich samotná Žertová tri mesiace pred otvorením budovy.
Eskalátory z Juhoslávie
Súčasťou technického vybavenia obchodného domu bola klimatizácia a vlastná trafostanica. V stavebno-technickom návrhu sa uplatnilo viacero výnimočných technických riešení, napríklad patent inžiniera Horáka na vodotesnú izoláciu základov v drieku stĺpov alebo vzduchová clona, ktorá regulovala prostredie vstupu do objektu.
Podľa vyjadrenia autorky boli eskalátory privezené z Juhoslávie. Žertová taktiež určila pôvodné rozmiestnenie predajní v dome a vyberala nábytok interiéru.
Predajné priestory boli pôvodne na prízemí a na prvom až treťom podlaží. Štvrté poschodie vyčlenili pre kancelárie a centrálne šatne, aj spoločenské miestnosti, bufet a klubovňa. Podzemná časť slúžila na preberanie a skladovanie tovaru a ako technické zázemie stavby.
V roku 2008 prebehla rekonštrukcia suterénu a bolo pridaných ďalších dvetisíc metrov štvorcových predajnej plochy.
Stretnutie s Kolcunom
architektkou sa pred dvoma rokmi osobne stretol košický sprievodca Milan Kolcun. „Mala vtedy 85 rokov. Napriek pokročilému veku sa sama starala o vilu, ktorú aj navrhla. Dom mal čisté jednoduché línie, bolo vidieť, že sme u umelkyne. Robila obrovskú architektúru, ale zároveň vynikala vo výrobe krásnych šperkov. Veľmi ľudský človek,“ spomína Kolcun.
Zo stretnutia existuje nahrávka rozhovoru, v ktorom odznelo viacero informácií o okolnostiach vzniku obchodného domu. Ako to, že Žertová kvôli stavbe chodila do Košíc každé dva týždne.
„Súčasne prebiehala aj výstavba DODO (pozn. Družstevný obchodný dom) v Michalovciach, tak som to spojila pod jedným,“ uviedla architektka v rozhovore. Keď nočným rýchlikom prišla ráno do Košíc, na stanici ju čakal šofér, ktorý ju viezol zároveň aj do Michaloviec na kontrolné dni. Architektka na tieto cesty spomína s úsmevom, keďže šofér niekedy nebol úplne triezvy.
[ad2][/ad2]Prebúral sa do obývačky
Pri bagrovaní suterénu pre obchodný dom došlo ku kurióznej nehode. Poškodili pri nej vedľajšiu funkcionalistickú bytovku, v ktorej niekedy boli byty Štátnych lesov Košice. „Bagrista sa prebúral do jedného z bytov a vybagroval z neho televízor a fotografie. Vtedajší pracovník Prioru išiel za poškodeným. „Povedal mu, že televízor vám preplatiť môžeme, ale fotky vašej ženy spred 18 rokov už nezachránime,“ vravela Žertová.
Zaujímavosťou je, že Žertová sa od otvorenia OD Hornád už k nemu nikdy nevrátila, aj keď v Košiciach bola potom ešte niekoľkokrát. Nechcela ho vidieť tak ako všetky obchodné domy, ktoré navrhla.
„Bojím sa chodiť do domov, ktoré som navrhovala, pretože keď vidím, ako ich potom zničia…,“ kritizuje Žertová rôzne rekonštrukcie jej stavieb. „Robíte na tom niekoľko rokov, a tak to dopadne. Už som sa s tým zmierila, pretože je zbytočné sa nad tým trápiť,“ dodala.
Väčšina jej obchodných domov totiž prešla rôznymi architektonickými zásahmi, ktoré s autorkou často neboli konzultované.
Košická budova menila aj názvy. V rokoch 1968 až 1994 to bol OD Prior, neskôr OD K-Mart. Pod názvom OD Tesco fungoval od roku 1996 až do apríla 2018.
V poslednom období prešiel objekt rukami viacerých vlastníkov. Naposledy ho zvolenská developerská firma Arkon kúpila od popradskej skupiny Azor a premenovala na OD Urban.
Počas festivalu súčasného umenia Biela noc v prvý októbrový víkend bola v bývalom Tescu (v súčasnosti OD Urban) výstava Iconic Ruins, ktorá mapovala povojnovú socialistickú architektúru krajín V4.
Jednou zo spomínaných autoriek bola aj R. Žertová. Autori výstavy vtedy netušili, že to bude zároveň aj rozlúčka s autorkou architektonického návrhu niekdajšieho Prioru.
„Jej úmrtie v tom čase bolo priam symbolické. O výstave vedela, snažili sme sa s ňou aj spojiť, ale mal som správy, že v poslednom období nebola na tom zdravotne najlepšie,“ uviedol spoluorganizátor výstavy a sochár Peter Beňo. Dodáva, že časť výstavy bola poctou k jej dielu, ktoré v Košiciach zanechala.
Projekt OD Hornád významným spôsobom prispel k vytvoreniu typológie obchodných domov v bývalom povojnovom Československu. V tvorbe Žertovej sa prejavil osobitý prístup v architektúre fasád týchto verejných stavieb, ako k umeleckým dielam, charakteristickým silným výtvarným výrazom.
Rodáčka z Ostravy prežila svoje detstvo a mladosť vo Frýdku-Místku. Po maturite v roku 1951 začala študovať architektúru na ČVUT v Prahe. Po roku však odišla na brniansku techniku.
Počas štúdia niekoľko rokov strávila v ateliéri profesora Bedřicha Rozehnala. Hneď po škole nastúpila do Potravinoprojektu Brno a o tri roky na to prešla do Štátneho projektového ústavu obchodu Brno.
Tam spoznala aj svojho manžela, architekta Igora Svobodu, ich manželstvo ostalo bezdetné. Počas života sa starala o svoju chorú matku a manžela, ktorý mal astmatické problémy. V priebehu 20 rokov pôsobenia v ústave navrhla, okrem iného, aj obchodné domy Prior v Pardubiciach, OD Labe v Ústí nad Labem a DODO v Michalovciach.
Navrhla a postavila vlastný dom átriového typu v Žabovřeskách. Vynikla taktiež aj návrhmi interiérov, odevných doplnkov, šperkov z titánu a svietidiel.
Minulý rok získala ocenenie od českého ministerstva kultúry za dlhodobé umelecké zásluhy v architektúre. V posledných rokoch, aj napriek pokročilému veku, pracovala na projekte komunitného obytného súboru v Brne – Kohoutovicích.
Čítajte aj:
[ad3][/ad3]
