Na konci roka sa treba zastaviť a uvedomiť si plynutie života
Lúčiť sa so starým rokom a vítať nový je možné akýmkoľvek spôsobom – tichým či hlučným, ale zastaviť sa treba. „Aj preto, aby sme si uvedomili plynutie času nášho života,“ povedala poradkyňa Ligy za duševné zdravie Jolana Kusá. Nabáda preto k tomu, aby človek oslávil rok, ktorý prežil a vykročil do nového.
„Je potrebné sa občas zastaviť a urobiť si v živote niečo ako inventúru, bilanciu, stretnúť sa sám so sebou, spýtať sa, či je to v poriadku a pozrieť sa, čo si ponechám, čo odložím ako nepotrebné, prežité, kde zmením smer a ako… Na to je koniec roka ako stvorený,“ mieni.
[ad][/ad]Z toho je podľa jej slov zrejmé, prečo si ľudia dávajú predsavzatia a prečo pomenovávajú to, čo by radi zmenili. Tvrdí, že väčšinou pomenujú iba povrchné a viditeľné veci, akými sú napríklad prestať fajčiť, začať športovať či schudnúť.
„Vytyčujú si ciele, ako urobiť skúšky, dosiahnuť postup, kúpiť si to či ono. Sú to ale zvyčajne zástupné veci, zmeniť chceme predovšetkým pocit zo seba, svojho života. Zmeniť svoj život tak, aby sme sa o rok cítili lepším, hodnotnejším človekom,“ komentovala Kusá s dôvetkom, že keď si to človek uvedomí, bude k novoročným predsavzatiam vzhliadať s úctou a rešpektom.
Ako doplnila, sú to stelesnené želania, očakávania, túžby, ktoré reprezentujú smerovanie človeka a jeho rozhodnutia. „Môžu byť zdrojom energie a sily na všetko, o čo sa budeme v nasledujúcom roku usilovať. Keď si žiadne predsavzatia nedáme, nebudeme sami z ich nesplnenia sklamaní, ale nebudeme mať ani tú každý rok novú motiváciu a energiu,“ uzavrela.
Odporúčané články
November tradične upriamuje pozornosť na jedno z najčastejších civilizačných ochorení súčasnosti – cukrovku. Svetový deň diabetu, ktorý pripadá na 14. novembra, má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o tomto ochorení, ktoré podľa odborných odhadov postihuje každého desiateho človeka na svete.
Prípravy na sviatky, ktoré zahŕňajú varenie, pečenie, nákupy či úpravy darčekov, pre mnohých znamenajú radosti i stres v jednom. To, čo ešte pred niekoľkými rokmi zvládali ľahko, môže po štyridsiatke prinášať nepríjemné komplikácie. V momente, keď otvoria kuchársku knihu alebo sledujú recept na displeji, si často uvedomia, že s ich zrakom nie je niečo v poriadku.
Viac ako polovica Slovákov siaha pri bolestiach po voľnopredajných liekoch. Ukázal to reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava, podľa ktorého najčastejšie ide o bolesti chrbta, kĺbov a hlavy. Iba približne pätina opýtaných necháva bolesť prirodzene odoznieť, zatiaľ čo fyzickú aktivitu ako riešenie volí 15 percent a úpravu stravovania len šesť percent respondentov. Odborníci však upozorňujú, že potláčanie bolesti bez riešenia jej príčin môže viesť k chronickým problémom.
