Ženy v parlamente. Ktorá strana ich bude mať najviac?
Najviac žien by mohlo v parlamente zastupovať hnutie OĽaNO, a to až 15.
Pomerné zastúpenie žien v rámci jednotlivých strán a hnutí by mala mať najväčšie strana Za ľudí, kde by poslankyne mohli tvoriť 33,33 % klubu. Percentuálne má najmenšie zastúpenie žien Smer-SD, necelých 8 %.
Vyplýva to zo zoznamu zvolených kandidátov na poslancov do Národnej rady (NR) SR zverejnenom Štatistickým úradom SR.
OĽaNO vedie
Hnutie OĽaNO má v zozname zvolených kandidátov na poslancov 15 žien a 38 mužov. Ženy tak predstavujú v ich potenciálnom 53-člennom poslaneckom klube 28,3 %.
Ďalšie v poradí z hľadiska počtu žien je hnutie Sme rodina. Zvolených majú 5 žien a 12 mužov. Klub hnutia by mohlo tvoriť 29,41 % žien.
Nasleduje strana Za ľudí, kde sú zvolené 4 ženy a 8 mužov. Z celkového počtu ich zvolených kandidátov však tvoria ženy viac ako 33 %, čo je najviac spomedzi úspešných strán.
[article slug=”medzi-zvolenymi-poslancami-je-aj-lesnik-tanecnik-teolog-ci-novinar”][/article]Smeru vládnu muži
Menej žien má Smer-SD. Medzi zvolenými kandidátmi má strana 3 ženy a 35 mužov. Ženy by tak tvorili len necelých 8 %, čo je najmenej spomedzi budúcich parlamentných strán.
Rovnako tri ženy by mohli v parlamente zastupovať stranu SaS. V poslaneckom klube liberálov by pri počte desiatich mužov mali ženy zhruba 23-percentné zastúpenie.
ĽSNS by mohli v parlamente zastupovať 2 ženy a 15 mužov. Percentuálne však predbehli Smer-SD, ženy v ĽSNS by tvorili takmer 12 % klubu.
Celkovo by mohlo byť v parlamente 32 žien a 118 mužov. Ženy by tak mohli obsadiť 21 % poslaneckých kresiel v parlamente.
(TASR)
[ad][/ad]Odporúčané články
Požiar zasiahol v pondelok (13. 4.) popoludní poľnohospodársku halu v katastri obce Parchovany v okrese Trebišov. Na mieste zasahovali hasiči, priama škoda spôsobená požiarom bola predbežne vyčíslená na sumu 140.000 eur.
Na košickom sídlisku Terasa sa cez víkend uskutočnila dobrovoľnícka akcia zameraná na čistenie verejných priestorov. Upratovanie prebiehalo v lokalite Luník VIII, kde sa podarilo odstrániť väčšie množstvo odpadu.
Vedec Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vrátil z výskumnej expedície v Antarktíde, odkiaľ priniesol takmer 400 unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Následný laboratórny výskum prineseného biologického materiálu má pomôcť pri identifikácii látok využiteľných v medicíne, poľnohospodárstve či biotechnológiách.
