Nemecko požiadalo Poliakov o odpustenie za nacistickú tyraniu počas vojny
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v nedeľu požiadal Poľsko o odpustenie za najkrvavejší konflikt v dejinách. Stalo sa tak počas spomienkového podujatia v poľskom meste Wielun, na ktoré pred 80 rokmi dopadli prvé bomby druhej svetovej vojny.
„Skláňam hlavu pred obeťami útoku na Wielun. Skláňam hlavu pred poľskými obeťami nemeckej tyranie. A žiadam o odpustenie,“ povedal v nemčine i poľštine Steinmeier, ktorého slová cituje tlačová agentúra AFP.
[ad][/ad]Zažili najväčšie utrpenie
Poľsko je jednou z krajín, ktoré počas druhej svetovej vojny zažili najväčšie utrpenie; zomrelo takmer šesť miliónov Poliakov. Celosvetovo si konflikt vyžiadal viac než 50 miliónov mŕtvych.
„Sú to Nemci, kto v Poľsku spáchal zločin proti ľudskosti. Avšak ten, kto tvrdí, že sa to skončilo – že vláda teroru národných socialistov v Európe je okrajovou udalosťou v dejinách Nemecka -, nech posúdi sám,“ dodal Steinmeier v prítomnosti svojho poľského náprotivka Andrzeja Dudu.
Zmienená veta bola jasnou referenciou na nemeckú krajnú pravicu, ktorej spolulíder Alexander Gauland svojho času označil 12 rokov existujúcu tretiu ríšu za „fliačik vtáčieho trusu“ na inak veľkolepej minulosti Nemecka.
„Nikdy nezabudneme. Chceme si pamätať a budeme si pamätať,“ zdôraznil Steinmeier vo Wielune.
„Barbarský čin“ a „vojnový zločin“
Poľský prezident útok nacistického Nemecka na Poľsko odsúdil, pričom ho nazval „barbarským činom“ a „vojnovým zločinom“. „Som presvedčený, že táto spomienková slávnosť vojde do dejín poľsko-nemeckého priateľstva,“ dodal, poďakujúc sa Steinmeierovi za jeho účasť. Obe hlavy štátov si neskôr prezrú wielunské múzeum a stretnú sa s miestnymi obyvateľmi, ktorí prežili bombardovanie mesta z 1. septembra 1939.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki a podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans sa zúčastnili v nedeľu na samostatnej spomienkovej slávnosti na polostrove Westerplatte pri meste Gdansk, kde nacistická bojová loď spustila 1. septembra 1939 ostreľovanie poľského prístavu.
Útoky hitlerovských síl na Poľsko viedli Britániu a Francúzsko k vyhláseniu vojny Nemecku. Sovietsky zväz následne vtrhol do Poľska 17. septembra. Po tom, ako nacisti zrušili pakt s Moskvou, do konca vojny stáli proti sebe dve aliancie – Nemecko s Talianskom a Japonskom a víťazné spojenecké sily pod velením Británie, Sovietskeho zväzu a Spojených štátov.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Okrúhle číslo pol milióna vybavených cestujúcich sa na letisku Košice v roku 2023 podarilo dosiahnuť koncom septembra. Vlani to bolo 25. augusta a v tomto roku sa to podarilo ešte o niečo skôr, už 14. augusta. Košické letisko tak potvrdzuje kontinuálny trend výrazného nárastu dopytu po leteckej preprave. Za prvých sedem mesiacov roka vybavilo o 13 % cestujúcich viac ako za rovnaké obdobie minulého roka. Júl 2025 bol najsilnejším mesiacom v histórii letiska s vyše 132-tisíc vybavenými cestujúcimi.
V dôsledku výstavby apartmánového domu na Námestí osloboditeľov vznikol na Palárikovej ulici problém s parkovaním. V súčasnosti majú tri parkoviská na tejto ulici povahu návštevníckeho parkoviska v pásme BN. Cez deň je parkovanie na týchto parkoviskách spoplatnené, v noci bezplatné. Nové VZN prijaté na zastupiteľstve 13. novembra zmení parkovanie na dvoch z troch parkovísk.
Práce na výstavbe polyfunkčného objektu na Námestí osloboditeľov zdržal archeologický výskum. Trval od začiatku mája do polovice júna tohto roka. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Košice skúmal tím archeológov Fakulty umení TU pod vedením Mgr. Rastislava Rusnáka, PhD. pozostatky sídelných stôp a múrov citadely medzi Claudiiným a Leopoldovým bastiónom.


