Súhrn: Protesty v Rusku a súd s Navaľným
Protesty v Rusku
Viac ako 5100 ľudí a približne 60 novinárov zadržali v Rusku počas nedeľňajších nepovolených protestov za prepustenie uväzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného. Informovali o tom agentúry AP a TASS.
Desaťtisíce ľudí vyšli v nedeľu do ulíc ruských miest, skandovali heslá namierené proti prezidentovi krajiny Vladimirovi Putinovi a žiadali prepustenie Navaľného. Polícia podľa ľudskoprávnej organizácia OVD-Info zadržala 5135 osôb, najviac v Moskve (1653) a Petrohrade (1159).
Počet zadržaných a zranených novinárov dosiahol o 19.00 h moskovského času (21.00 h SEČ) takmer 60, uviedol Ruský zväz novinárov, na ktorý sa TASS odvoláva. Zväz dodal, že na základe monitoringu urobí závery a obráti sa na úrady činné v trestnom konaní v súvislosti s porušením práv novinárov.
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell v nedeľu na Twitteri odsúdil „rozsiahle zatýkanie a neprimerané použitie sily“ proti protestujúcim občanom a novinárom.
Podobné protesty sa konali aj 23. januára. Vtedy bolo zadržaných vyše 4000 ľudí.
[ad][/ad]Zadržaná aj Navaľného manželka
Manželka ruského opozičného politika Alexeja Navaľného musí za účasť na úradmi nepovolenej demonštrácii v Moskve zaplatiť pokutu 20 000 rubľov (217 eur). V pondelok o tom rozhodol okresný súd v Moskve.
Agentúru Interfax o tom informovala Svetlana Davydovová, advokátka Julije Navaľnej.
Podľa advokátky súd uznal Navaľnú za vinnú za účasť na úradmi nepovolenej demonštrácii, ktorá sa konala v nedeľu v Moskve.
Navaľná strávila na policajnej stanici viac ako tri hodiny. Po spísaní administratívneho protokolu ju prepustili na slobodu, dodal Interfax.
Znepokojenie ruských vedcov v zahraničí
Desiatky po rusky hovoriacich vedcov z celého sveta vyjadrili v liste adresovanom vedeniu Ruska podporu väznenému opozičnému politikovi Alexejovi Navaľnému a pokojným zhromaždeniam občanov, ktorí žiadajú jeho prepustenie na slobodu.
Ako v pondelok informovala rozhlasová stanica Echo Moskvy, medzi signatármi listu sú pôvodnom ruskí vedci z Oxfordu, Cambridgeu, Harvardu, inštitútu École d’économie de Paris či Ruskej akadémie vied vrátane laureáta Nobelovej ceny za fyziku Andreja Gejma, ekonóma Sergeja Gurijeva a jadrového fyzika Borisa Šterna.
V liste sa píše, že „alarmujúce a nebezpečné udalosti v Rusku vyvolávajú znepokojenie vo vedeckej komunite aj na pozadí globálnych problémov a rozporov, ktoré sa na v období pandémie ešte viac zintenzívnili“.
Autori otvoreného listu k spomínaným udalostiam zaradili aj pokus o otrávenie a zatknutie Navaľného, brutálne zaobchádzanie s pokojne demonštrujúcimi ľuďmi i politické prenasledovanie disidentov. Upozornili aj na tendencie k sebaizolácii Ruska a jeho zvýšenú konfrontáciu s inými štátmi.
Deklarujú tiež neprípustnosť použitia chemických zbraní a potrebu vyšetriť pokus o vraždu Navaľného s použitím nervovoparalytickej látky novičok. Žiadajú tiež zastaviť stíhanie Navaľného a jeho spolupracovníkov.
Signatári listu vyzývajú príslušné úrady, aby nadviazali dialóg s verejnosťou a zrušili zákaz pokojných protestov. Varujú, že ak sa tak nestane, hrozí, že súčasná politika povedie ku katastrofe.
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Rusko kritizuje účasť západných diplomatov na súde s Navaľným
Na pojednávanie pred súdom v Moskve, ktorý rozhoduje o zmene trestu opozičného politika Alexeja Navaľného z podmienečného na nepodmienečný, prišlo aj asi 20 diplomatov, napr. z USA, Británie, Bulharska, Poľska, Lotyšska, Litvy, či Rakúska.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová ich prítomnosť kritizovala a označila ju za zasahovanie do vnútorných záležitostí Ruska.
Vo svojom vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Facebook Zacharovová uviedla, že „diplomati tradične podporujú svojich občanov na súdoch v zahraničí. Aj keď západniari považujú Navaľného za svojho, je občanom Ruskej federácie“.
Táto situácia je podľa nej „zasahovaním do vnútorných záležitostí zvrchovaného štátu”.
Zacharovová vo svojom vyhlásení zvažuje, či nejde aj o pokus vyvíjať „psychologický nátlak“ na sudkyňu, ktorá v Navaľného kauze rozhoduje.
„Nevylúčila by“ tiež, že západných diplomatov „znepokojuje osud miliónov (dolárov) z NATO (amerických a britských) napumpovaných do protizákonnej činnosti na ruskom území”, keďže „o tom (ich využití) musia písať hlásenia“.
Prítomnosť diplomatov na pojednávaní s Navaľným komentoval aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Uviedol, že diplomati pôsobiaci v Rusku „môžu slobodne konať v rámci viedenského dohovoru o diplomatických stykoch“. Poznamenal, že komentovať túto situáciu prináleží ruskému rezortu diplomacie.
Podobne ako Zacharovová, aj Peskov sa zmienil o tom, že môže ísť o pokus vyvíjať tlak na súd. Podľa Peskova sa diplomati musia nejako „vyprofilovať: buď súhlasia s potrebou prijať tvrdé opatrenia proti porušovateľom zákona Ruskej federácie, alebo ide o pokus vyvinúť tlak na súd“.
[ad][/ad]Kremeľ verí, že Navaľného kauza neovplyvní vzťahy Ruska s EÚ
Kremeľ dúfa, že osud uväzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorého zatknutie vyvolalo v Rusku rozsiahle protesty a odsúdenie Západu, nebude mať vplyv na vzťahy Ruska s Európou.
Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý podľa agentúry Interfax dodal, že ruská strana má v úmysle dôsledne vysvetľovať okolnosti prípadu Navaľnyj, ale nebude si všímať a reagovať „na mentorské vyhlásenia Európskej únie“.
Kremeľský hovorca súčasne vyjadril nádej, že nedôjde na „taký nezmysel, ako prepojenie vyhliadok vzťahov medzi Ruskom a EÚ s prípadom tohto väzňa“.
Peskov pripomenul, že vo štvrtok do Moskvy pricestuje šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý sa stretne s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Lavrov je podľa Peskova pripravený otvorene diskutovať o situácii s Navaľným.
Súd v Moskve sa v utorok zaoberá podnetom Federálnej služby pre výkon trestu (FSIN), ktorá v prípade Navaľného a kauzy Yves Rocher žiada zmenu jeho podmienečného trestu väzenia na nepodmienečný.
Peskov v tejto súvislosti uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin nesleduje toto súdne konanie, pretože sa pripravuje na stretnutie s učiteľmi, ktorí „učia budúce generácie Rusov“.
V okolí budovy súdu, kde sa koná pojednávanie s Navaľným, už polícia zadržala viac ako 200 ľudí vrátane niekoľkých novinárov, informoval spravodajský portál Meduza.io.
Podľa tohto zdroja polícia hliadkuje aj v okolí sídla Navaľným založenej nadácie Fond boja s korupciou (FBK), ktorá odhaľuje prípady korupcie v regiónoch krajiny a je v Rusku vyhlásená za tzv. zahraničného agenta.
[ad2][/ad2]Foto: TASR/AP
(TASR)
Odporúčané články
Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci, vláda v stredu 3. decembra schválila. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré tento návrh pripravilo, uvádza, že cieľom návrhu nariadenia je nielen ustanoviť sumy adresnej energopomoci, ale upraviť všetky potrebné aspekty pre jej úspešné poskytovanie.
V Košiciach sa v ako prvom slovenskom meste uskutočnil prieskum duševného zdravia v základných školách (ZŠ). Ako mesto informovalo, jeho výsledky sú priaznivé, väčšina žiakov sa v škole cíti príjemne, bezpečne a má pozitívne vzťahy so spolužiakmi aj učiteľmi.
Premiér SR Robert Fico zverejnil verejné stanovisko, v ktorom reaguje na rozhodnutie prezidenta Petra Pellegriniho vetovať zákon o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zároveň informoval o svojom telefonickom rozhovore s predsedom Európskej rady Antóniom Costom. Vyjadrenie zverejnil na sociálnej sieti Facebook.