Ako chutí pravé orechové…

Málokto pozná lepšie náš kraj ako on. Roky ho brázdi krížom krážom, stretáva sa najmä s ľuďmi, ktorí mu majú čo povedať a pozorne ich počúva. Zbiera ich úsmevné i hororové príbehy, dobrodružstvá, povesti, ktoré si pamätajú z rozprávania svojich predkov a spolu s priateľmi ich aj úspešne knižne vydáva. Pre Košičana Slava Szabóa je táto vášeň to PRAVÉ ORECHOVÉ…

 Rovnaký názov má literárna spoločnosť, ktorú založil pred štrnástimi rokmi. Spolu s priateľmi doteraz vydal 21 kníh. A chystajú ďalšiu…

“Sú príbehy, ktoré sa na niektorých miestach tradovali celé generácie. Tvoria prazáklad toho, z čoho sa neskôr vyvinula literatúra. Takže – ako ich nazvať inak než Pravé orechové?” – smeje sa popod fúzy Slavo.

Nápad zbierať staré tradované a skutočné historické príbehy mal už ako novinár. Nachádzal v tom veľa objavného z poznávania koreňov, ktoré formovali tunajšiu spoločnosť. “V médiách som však na to nenachádzal dosť priestoru, ba časom ho bolo menej a menej. Ideály, s ktorými sme začali robiť žurnalistiku po Nežnej revolúcii, opadli a naraz bolo dôležitejšie, ktorá  ´celebrita ´ si nechala urobiť piercing na pupku…”

Slavo verí, že každý človek v sebe nosí minimálne dva príbehy, ktoré stoja za literárne spracovanie. “Chodíme od domu k domu, od dverí k dverám. Tradované príbehy pozná zvyčajne len najstaršia generácia, ktorej mladosť nebola zasiahnutá televíziou, aj to nie všetci. Ak to nezaznamenáme teraz, ak to literárne nespracujeme, s tými ľuďmi odídu nenávratne aj staré príbehy ako časť našej histórie. Preto ich zachraňujeme pre budúcnosť.”

Doteraz už napísali členovia Literárnej spoločnosti Pravé orechové takmer päťsto poviedok, mnohé vyšli knižne, prípadne v rozhlase.

“Príbeh premieňa územie na historickú pôdu. Turistickí sprievodcovia, ktorí len hovoria, v ktorom roku bola ktorá stavba postavená a v akom architektonickom štýle, neprinášajú to, čo je pre cestovný ruch dôležité. Emócie. My hľadáme k známym kostolom, hradom, vrchom, ale aj studniam, kaplnkám či trebárs mostom príbehy, ktoré ich ozvláštnia a pripomenú ich význam počas niektorej udalosti. Nazývame ich príbehové bedekre.”

Dá sa zo starých príbehov vyžiť? “Všetky vzletné frázy o vznešenosti kultúrnych ideí sú mlátením prázdnej slamy, ak ekonomika nepustí,” hovorí Slavo.

Podľa neho nie je ťažké napísať knihu. Ťažké je napísať dobrú knihu, ktorú budú ľudia čítať. “Prevažná väčšina knižných vydavateľov sa riadi len princípmi trhu. Ja žijem z písania, ale bez preháňania – denne pracujem minimálne dvanásť, niekedy aj pätnásť hodín. Teraz je o nás záujem. Ale bude aj o rok, o dva?”

Foto: Ivan Fleischer