Vymenili teleso pitníka na Zvonárskej
Okolie pitníka na Zvonárskej ulici ohraničujú zábrany. Nejde o však vznik novej pitnej fontány. Pôvodné teleso len dostane nový šat.
Pitník patrí medzi jednu z ôsmich pitných fontán, ktoré zabezpečujú pitný režim počas horúcich dní pre Košičanov. Patria pod Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť.
Spolu s pitníkom na Zvonárskej vymenili aj teleso ešte jednej podobnej fotnánky na Hlavnej ulici. Vodárne chcú aby esteticky zapadal do historického koloritu centra mesta.
[ad][/ad]Odoberajú vzorky
Vodárne dbajú na hygienu pitníkov aj v období koronavírusu. „Začiatkom mája sa fontánky napustia vodou, odkalia a odoberie sa vzorka vody, potom ich raz mesačne kontrolujeme, realizuje sa oodpočet vodomera a kontroluje sa aj ich funkčnosť,“ hovorí Ivan Dubovský, riaditeľ VVS, a.s. závod Košice.
Pripravujú ďalšie pitníky
V súčasnosti vodárne dohaduje spoluprácu s niektorými mestskými časťami. „Pripravujeme podmienky pre realizáciu ďalších pitných fontánok pri detských ihriskách, či miestach s vyššou návštevnosťou občanov počas horúcich letných dní,“ dodáva Dubovský.
Košické pitné fontánky sú v správe VVS, a.s. od ich výstavby, čiže od ukončenia rekonštrukcie Hlavnej ulice v roku 1997.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Príslušníci Finančnej správy Slovenskej republiky odhalili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pokus o nezákonnú prepravu veľkej sumy hotovosti. Bankovky v hodnote približne 450-tisíc amerických dolárov boli ukryté v prístrojovej doske osobného automobilu.
Severná Kórea v sobotu 14. marca odpálila približne desať neidentifikovaných balistických rakiet smerom k Japonskému moru. Štarty zaznamenali armády v regióne vrátane ozbrojených síl Južnej Kórey a ministerstva obrany Japonska.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
