Slovensko ročne produkuje 420-tisíc ton repky, polovicu z toho exportuje
Slovensko pestuje ročne repku olejnú na ploche asi 140-tisíc až 145-tisíc hektárov (ha). Pri hektárovej úrode, ktorá je v poslednom období stabilná na úrovni asi 3 tony na ha, je tak celková produkcia približne 420-tisíc ton.
„Z uvedených 420-tisíc ton sa približne 210-tisíc ton spotrebuje na Slovensku, čiže polovica a tá druhá polovica sa vyváža do zahraničia, do okolitých štátov,“ uviedol predseda Slovenského zväzu olejninárov Jozef Rebro.
Slovensko podľa jeho slov produkuje repku olejnú hlavne na účel spracovania na metylester repky olejnej (MERO, pozn. red.).
„Nie je to však jediný produkt z repky, tých produktov je viac. Sú to produkty pre potravinársky priemysel, pre krmovinársky priemysel, pre oleochémiu a podobne. Využitie repky je teda významnejšie, väčšie,“ spresnil.
[ad][/ad]Olej sa dováža
Pripomenul, že Slovenská republika v súčasnosti nemá spracovateľa, ktorý by repku spracovával na olej pre potravinársky priemysel. Celková spotreba olejov pre potravinársky priemysel z repky sa musí pokrývať dovozom zo zahraničia.
„Repkový olej sa dováža z okolitých štátov, mnohokrát je to teda tak, že repkové semeno ide zo SR von a z tej istej repky sa k nám dováža olej,“ podčiarkol. Dodal, že repka je trhová plodina.
„Je to plodina, ktorá je v každom okamihu predajná a expedovateľná. Farmár – pestovateľ dostáva ihneď po vypestovaní tejto plodiny peniaze. Sú to prvé peniaze, na ktoré farmár čaká. Aj z tohto pohľadu je to veľmi dôležitá plodina. Je to taktiež plodina výhodná z pohľadu ekonomiky pestovania – za repku sú pri súčasných cenách najvyššie tržby na jeden hektár,“ uzavrel Rebro.
(TASR)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH), a. s., Košice odlieči vďaka navýšeniu finančného objemu v mesiacoch november a december viac poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Znížia sa tak ich počty na čakacej listine na plánovaný výkon. Kapacitné aj personálne možnosti ústavu to umožňujú, preto ide o významný krok v prospech poistencov najväčšej zdravotnej poisťovne.
Pýtali sme sa Košičanov, aká polievka nesmie chýbať na ich sviatočnom štedrovečernom stole. Zisťovali sme, či prevláda tradičná vianočná kapustnica alebo šošovicová polievka, ktorá je zvyčajne spojená so symbolom bohatstva v novom roku.
Do redakcie nášho denníka prišiel postreh od čitateľa, ktorý si všimol, že na Strojárenskej ulici už nie je lavička Václava Havla. Pamätná tabuľa ostala, no stoličky so stolíkom sú preč. Takúto lavičku majú aj vo Washingtone, Dubline, Barcelone, Benátkach, Tel Avive aj Prahe, len z Košíc musela odísť na reparáciu do Čiech. Dôvodom bol vandalizmus.