Keď chce mať pokoj, ide kosiť

Marek Fabuľa sa narodil 5. augusta 1975. Jeho hráčska futbalová kariéra je najviac spätá s rodným Prešovom. Okrem toho hrával za Slovan Bratislava, Ružomberok, 1. FC Košice, Dunajskú Stredu a kariéru ukončil v roku 2006 v cyperskej Lakatamii.  Ako tréner pracoval v Prešove a Košiciach, kde sa od januára tohto roka stal hlavným trénerom seniorského tímu, účastníka najvyššej futbalovej súťaže. Je ženatý, manželka Iveta, dcéry Tereza a Katarína.

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete? „Každý človek je jedinečný originál. A nemenil by som nič, v auguste budem mať štyridsiatku, už by som to ani nedokázal.”

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali? „Oslovenie Fabo som zdedil po otcovi. Kedysi hrával futbal za Prešov, Olomouc a Žilinu, predčasne skončil s kariérou po ťažkom zranení kolena.”

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný? „Zručný som v športe, čo chytím, to ovládam. Surfovanie, lyžovanie, plávanie, raketové športy – nič z toho mi nerobí problém. Hoci som študoval na strojníckej priemyslovke, tak mám veľký rešpekt pred elektrinou. V tomto som antitalent, vždy radšej zavolám odborníkov v prípade nejakého problému.”

Ktorý úspech si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli? „Federálny dorastenecký titul s Prešovom, slovenské seniorské tituly so Slovanom, rovnako aj zisk Slovenského pohára. Nepríjemné bolo každé zranenie, ktoré ma postretlo.”

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec? „Od detstva som chcel byť futbalista. Po skončení hráčskej kariéry som sa venoval poisťovníctvu ako finančný agent. Ale som rád, že som zostal pri futbale ako tréner, veď celý život som bol v športovom prostredí.”

Kto je váš najobľúbenejší umelec? „Rád si pozriem dobrý film, ale nemám obľúbený žáner alebo herca. Rád počúvam všetko možné od ľudoviek až po rock, úžasný zážitok som mal na spoločnom koncerte IMT Smile a Lúčnice.“

Ako si najlepšie oddýchnete? „Každá chvíľa strávená s rodinou je pre mňa tým najlepším oddychom. A keď chcem mať úplný pokoj od všetkého, tak idem kosiť trávnik v záhrade…”

Kto bol vaším športovým vzorom? „Mojím životným, ale aj športovým vzorom je môj otec.”

Pamätáte si na vašu prvú lásku? „Nie. Asi preto, že ich bolo veľmi veľa, cha, cha…”

 Čo vás vie priviesť do zúrivosti? „Keď musím hráčom opakovane vysvetľovať veci, o ktorých som si myslel, že im budú jasné a zreteľné hneď na prvýkrát.”

Na čo najviac utrácate? „Na rodinu, aby manželka a deti mali všetko, čo potrebujú. Najviac investujem do času stráveného spoločne s rodinou, aj na vzdelanie a mimoškolské akvitity našich dvoch dcér. Staršia Tereza má 15 rokov a venovala sa plávaniu, mladšia Katarína má 10 rokov a je členkou súboru ľudových tancov.”

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť? „Ako dorastenec som bol s tímom Prešova na skvelom zájazde v USA, dva týždne som býval v hispánskej rodine, mám na to úžasné spomienky. Rád by som sa vrátil do Malajzie. Nikde mi nebolo vyslovene zle. Po prvom pobyte v Tunise som si povedal, že sa tam už nikdy viac nevrátim, no potom som tam bol ešte dvakrát…”

Foto: TASR