Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prospech obetí policajnej razie v Moldave nad Bodvou
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v utorok rozhodol v prospech obetí policajnej razie v Moldave nad Bodvou z roku 2013. Rozhodnutie sa má týkať porušenia ľudských práv obetí počas policajnej razie a jej preskúmavania.
Informovala o tom Michaela Pavelková z Kancelárie verejného ochrancu práv (KVOP). Rozhodnutie ESĽP vítajú aj viaceré mimovládne organizácie.
„Rozhodnutie súdu sa zhoduje so závažnými zisteniami o porušení ľudských práv, ktoré pri preskúmavaní razie konštatovala ešte predchádzajúca verejná ochrankyňa práv a na ktoré som opakovane upozorňovala,“ skonštatovala ombudsmanka Mária Patakyová.
[ad][/ad]Právo na náhradu nemajetkovej ujmy
ESĽP podľa KVOP rozhodol, že v prípade oboch sťažovateľov došlo v rámci razie k porušeniu zákazu neľudského zaobchádzania. „Vláda SR nebola schopná preukázať, prečo bolo voči sťažovateľom potrebné za daných okolností využiť predmetné donucovacie prostriedky. Štát preto musí niesť zodpovednosť za konanie, ktoré viedlo k porušeniu dohovoru,“ spresňuje KVOP.
Verejný ochranca práv taktiež upozorňuje, že ESĽP konštatoval nedostatky vyšetrovania vykonávané inšpekciou v roku 2013. Tie mali byť natoľko závažné, že vyšetrovanie nemôže byť považované za efektívne tak, ako to vyžaduje dohovor. Súd sa podľa KVOP zaoberal aj možným rasovým motívom policajného zásahu.
„Počas vyšetrovania incidentu neboli vykonané dostatočné kroky na to, aby sa odkryl prípadný rasový motív konania, respektíve aby došlo k objasneniu, či etnický pôvod sťažovateľov zohral úlohu pri zaobchádzaní, ktorému boli podrobení,“ informuje kancelária.
Súd podľa kancelárie priznal sťažovateľom právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Súdna inštancia Rady Európy podľa zverejneného rozsudku, ktorý bol prijatý jednohlasne, priznala škody každému z poškodených náhradu vo výške 20-tisíc eur, ako aj ďalších 6 500 eur na pokrytie právnych a administratívnych nákladov.
Spútaný, odtiahnutý a zbitý obuškami
ESĽP pripomenul, že do operácie v Moldave nad Bodvou bolo zapojených 63 príslušníkov polície a 23 vozidiel. Upozornil tiež na súvisiacu sťažnosť poškodeného R. R., ktorý bol spútaný, odtiahnutý a zbitý obuškami. Súdnoznalecká správa z augusta 2014 okrem iného zistila, že utrpel zlomeninu rebra.
Aj druhý poškodený, R. D., uviedol, že policajti ho zasiahli elektrošokmi a zbili za pomoci obuškov, čo potvrdila aj súdna lekárska správa z augusta 2014. Obaja zbití Rómovia sa podľa policajnej správy bránili zatknutiu.
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Policajti nevyhotovili kamerový záznam
Európsky súd slovenským orgánom vyčíta hlavne to, že nedokázali riadne zdôvodniť, prečo Rómov v osade bili. Poukázal tiež na neprofesionálnu úvodnú fázu vyšetrovania, v dôsledku ktorého bola spochybnená rýchlosť, efektívnosť a nezávislosť vyšetrujúcich orgánov.
Policajti napríklad nevyhotovili kamerový záznam a Rómov začali vypočúvať, zaznamenávať ich zranenia či identifikovať zasahujúcich príslušníkov až po pol roku od samotného zásahu.
V roku 2016 sa sťažovatelia obrátili na Ústavný súd, keď namietali proti ukončeniu vyšetrovania a porušeniu svojich práv. Poukazovali pri tom na porušenie zákazu mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania či na zákaz diskriminácie podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Obaja poškodení tvrdili, že skutočným cieľom policajnej operácie bola odplata za predchádzajúci incident, počas ktorého došlo k hádzaniu kameňov do policajného auta.
Zásah mal podľa sťažovateľov zastrašiť miestnu rómsku komunitu.
[ad][/ad]Krvavý zásah policajtov proti Rómom
Na rozhodnutie ESĽP zareagoval aj podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí). „Krvavý zásah policajtov proti Rómom v Moldave nad Bodvou bol jednou z veľkých nespravodlivostí, ktorá doposiaľ nebola vyriešená,“ povedal a upozornil, že keď používa štát svoje ozbrojené zložky protiprávne, musí za to niesť zodpovednosť.
Verdikt súdu vítajú viaceré organizácie tretieho sektora. „Rozhodnutie o prvej sťažnosti prináša dlho očakávanú spravodlivosť pre zbitých obyvateľov z Moldavy nad Bodvou. Po siedmich rokoch boja so štátom, keď sa z obetí stali vinníci, svitá nádej, že sa súčasné súdne procesy s poškodenými, v ktorých im hrozia tresty, skončia,“ skonštatovala Lýdia Šuchová z občianskeho združenia Equity v mene koalície mimovládnych organizácií.
[ad2][/ad2]Z poškodených sa stali obžalovaní
Po policajnom zásahu 19. júna 2013 na ulici Budulovská v Moldave nad Bodvou obžalovali šiestich Rómov, ktorí uviedli, že ich policajti bezdôvodne a brutálne bili. Podľa inšpekcie Ministerstva vnútra SR, ktorá zásah preverovala, však policajti konali v súlade so zákonom. Prokuratúra následne Rómov, pôvodne v pozícii poškodených, obžalovala z trestného činu. Tí vinu odmietajú a celý proces vnímajú ako nespravodlivý.
„Ministerstvo vnútra SR v plnej miere akceptuje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva,“ zareagoval rezort vnútra.
[article-list slug=’okresny-sud-zastavil-stihanie-jedneho-z-romov-v-kauze-policajnej-razie,pojednavania-s-romami-v-kauze-policajnej-razie-sledovala-aj-ombudsmanka-patakyova’][/article-list](TASR)
Odporúčané články
Zoologická záhrada v Košiciach po šiestich dňoch opäť privítala návštevníkov. Uzavretá bola pre rozsiahle škody, ktoré v areáli spôsobila kalamita ťažkého mokrého snehu. Ten priebežne vyvracal stromy v rôznych častiach zoo a znemožnil bezpečný pohyb verejnosti.
Prenájom priestorov wellness v košickom Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE), ktorý už nejaký čas vzbudzuje otázky o férovosti a transparentnosti v Košiciach, si všimla aj bratislavská redakcia jedného z popredných slovenských denníkov. Nielenže išlo o investíciu vo výške 20 miliónov eur, ale pozoruhodné je aj to, že prevádzku rozsiahleho wellness centra, ktoré súťažila mestská firma, vyhral mestský poslanec Miroslav Špak. Hoci mesto a jeho správcovská firma Tepelné hospodárstvo (TEHO) tvrdia, že súťaž bola transparentná, Transparency international upozornila na možné etické výhrady spojené s podnikaním voleného zástupcu mesta v mestskom projekte.
Fluktuácia zamestnancov na Slovensku dosahuje v súčasnosti rekordné hodnoty, pričom priemerná ročná miera odchodov sa pohybuje medzi 14 až 16 %, zatiaľ čo za zdravú sa považuje 5 až 7 %. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) za týmto trendom stojí kombinácia rýchlejšieho životného tempa, vyšších očakávaní od práce a lepšej dostupnosti pracovných príležitostí.