Kuchár, kávičkár a záhradkár

• Narodil sa 24. augusta 1963 v Piešťanoch.
• Najlepší vodný pólista v histórii Slovenska.
• Víťaz Pohára európskych majstrov s chorvátskym Splitom. Majster Česko-Slovenska, Maďarska a Talianska. Dlhoročný reprezentant, účastník olympijských hier 1992 v Barcelone, majstrovstiev sveta a Európy. 
• Pôsobiská počas seniorskej kariéry: Košice, Vasas Budapešť, Canotieri Neapol, Posillipo Neapol, Acireale, Catania, Split, Chania, Eger, Rarinantes Neapol, Šibenik, zápasové anabázy v Ázijskej Lige majstrov a na Malte. 
• Po skončení hráčskej činnosti tréner slovenskej a iránskej reprezentácie.
• Je ženatý, manželka Viktória, dcéra Nikola.

Kto bol vaším športovým vzorom?

„Môj prvý tréner v Piešťanoch, nezabudnuteľný Ladislav Bačík. A uznával som maďarskú legendu Tamása Faragóa. V súčasnosti obdivujem cyklistu Petra Sagana a hokejistu Zdena Cháru, ktorého považovali za neperspektívneho hráča, no vyrástol z neho svetový obranca.”

Ktorý úspech si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?

„Ako hráč víťazstvo v Pohári európskych majstrov, majstrovské tituly, účasť na olympiáde. Ako asistent trénera reprezentácie Slovenska siedme miesto na majstrovstvách Európy a ôsme na svetovom šampionáte. Mrzí ma, že ako hlavnému trénerovi sa mi nepodarilo uspieť so slovenským mužstvom v dvoch kvalifikáciách o postup na majstrovstvá Európy. S odstupom času viem, že niektoré veci by som urobil inak.”

Kto je váš najobľúbenejší umelec?

„Poznám mnohých slovenských umelcov, ktorí majú svetové parametre, no netrúfam si niekoho vymenovať, aby som iných neurazil. Zo svetových hercov som si obľúbil filmy so Jeanom Renom. A rád si pozriem dokumenty, pri ktorých sa všeličo naučím. Počúvam rôzne hudobné žánre s výnimkou techna.”

Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?

„Tvrdím, že aký človek je a ako sa správa, tak ho prijme okolie. Mňa prijali všade vo svete dobre, všade mám dvere otvorené. Keby som mal navštíviť svojich kamarátov a známych, tak som celý rok na cestách.”

Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?

„Ako kuchár by som varil vo vlastnej reštaurácii. Roky som žil v Taliansku či Chorvátsku, zbožňujem tamojšiu kuchyňu. Dobrému jedlu a vínu neodolám.”

Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?

„Prestal by som fajčiť, ale nemám na to dostatočne pevnú vôľu. Cigaretka mi chutí.”

Pamätáte si na vašu prvú lásku?

„Ako desaťročný chlapec som bol platonicky zaľúbený do staršej baby, ktorá brigádovala v cukrárni. Samozrejme, nič z toho nebolo. Mojou najväčšou láskou je moja manželka Viktória. Spoznali sme sa v Košiciach, keď som mal devätnásť rokov.”

Na čo najviac utrácate?

„Keď som voľakedy zarábal viac ako teraz, tak základom bolo dopriať rodine a sebe voľný a príjemný život, nešetril som na tom. Keď som bol mladý, tak som míňal na autá. Moji rodičia boli z toho nešťastní, nevedeli to pochopiť. Teraz s odstupom času tomu neverím ani ja, koľko som dokázal utratiť za autá…”

V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?

„Varenie som už spomenul. Baví ma aj pestovanie zeleniny v záhradke našej chaty. Nedávno som vymaľoval kúpelňu. Keď som sa dozvedel, koľko si za to ľudia pýtajú, radšej som kúpil farbu, náradie a urobil to sám. Neschopný som v tom, že si nedokážem zapamätať priezviská ľudí a telefónne čísla.”

Ako si najlepšie oddýchnete?

„Všetci o mne vedia, že som typický kávičkový typ, ktorý si rád posedí v centre Košíc a preberá život s priateľmi. Voľakedy som aj rád čítal, teraz však pri knihe skôr zaspím…”

Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?

„Takmer všetci ma volajú Roman. Výnimkou sú rodné Piešťany, tam mi ešte ako mladíkovi prischla prezývka Pólo. Niektorí ľudia ma tam aj teraz takto oslovia.”

Čo vás vie priviesť do zúrivosti?

„Nahnevá ma nespravodlivosť a politici, spomeňme len súčasnú kauzu Váhostav.”

Foto: Ivan Fleischer