Ján Mikas: Vedci mesačne zaznamenávajú jednu až dve mutácie nového koronavírusu

Vedci od začiatku roka pozorne sledujú ochorenie COVID-19 a zhodujú sa v tom, že mesačne zaznamenávajú jednu až dve mutácie vírusu, ktorý ho spôsobuje.

Pre TASR to povedal hlavný hygienik SR Ján Mikas. Mutácia, ktorá sa objavila vo Veľkej Británii, je podľa jeho slov jednou z ďalších a až čas ukáže, či bude mať vplyv na šírenie ochorenia COVID-19, alebo či bude mať aj vplyv na fyzický priebeh tohto ochorenia.

Prísnejšia vyhláška

Podľa Mikasa existujú predbežné náznaky, že sa nový zmutovaný vírus šíri ľahšie, no zatiaľ nie sú dôkazy, že jeho klinické príznaky by mali byť horšie ako pôvodný nový koronavírus.

„Niektoré mutácie by teoreticky mohli ohroziť aj očkovanie. Ale pri tejto mutácii sa nepredpokladá, že by nejakým spôsobom mala vplyv na očkovanie vakcínami, ktoré sú vyvíjané na ochorenie COVID-19. Každá táto mutácia sa však musí sledovať,“ komentoval Mikas, pričom pripomenul, že európske štáty prichádzajú s rôznymi opatreniami, napríklad rušia lety.

Poukázal na to, že Úrad verejného zdravotníctva SR vydal novú, prísnejšiu vyhlášku, ktorá hovorí o tom, že osoby, ktoré sa vrátili od pondelkovej polnoci z Veľkej Británie, musia ísť priamo do domácej izolácie a najskôr na piaty deň im spravia RT-PCR odpoved. Domácej izolácii sa tak už nedá predísť predložením negatívneho výsledku PCR testu po príchode na Slovensko, ako to bolo doteraz.

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Mutácia môže vzniknúť aj na Slovensku

Podľa hlavného hygienika môže mutácia vzniknúť v ktorejkoľvek krajine, teda aj na Slovensku. Zatiaľ však nemá informáciu o tom, že by Virologický ústav Slovenskej akadémie vied takúto mutáciu zaznamenal.

Chemickým či fyzikálnym vplyvom dochádza k zmene genetickej informácie, v prípade nového koronavírusu ide o ribonukleovú kyselinu.

„Tá kóduje určitý proteín. Keď sa kód zmení, môže vzniknúť proteín, ktorý má iné vlastnosti. Tie môžu mať vplyv napríklad na priľnutie k hostiteľskej bunke. Zmení sa teda genetická informácia, ktorá má za následok tvorbu nejakej molekuly, väčšinou bielkoviny. Tá má potom vplyv na vlastnosti tohto vírusu,“ komentoval.

Mutačná schopnosť vírusov je podľa Mikasa rozličná. Celkovo ju majú všetky vírusy, niektoré však menšiu. Dodal, že napríklad v porovnaní s novým koronavírusom majú oveľa väčšiu premenlivosť vírusy chrípky a ešte väčšiu schopnosť majú vírusy HIV.

(TASR)