Zdravotní záchranári zasahovali počas Štedrého dňa v takmer 1 650 prípadoch
Zdravotní záchranári mali aj počas tohtoročného Štedrého dňa plné ruky práce, zasahovali v takmer 1 650 prípadoch. V porovnaní s minulým rokom je to nárast o viac ako 200 zásahov.
Najviac pacientov potrebovalo pomoc v Košickom kraji (272), najmenej v Bratislavskom kraji, kde záchranárov vyslali k 153 pacientom. Časť volaní na tiesňovú linku 155 vyriešili operátori konzultáciou. Informovala o tom hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR Alena Krčová.
[ad][/ad]Bolesti brucha
V porovnaní s minuloročným Štedrým dňom sa podľa hovorkyne zmenila aj skladba volaní na tiesňovú linku 155.
„Na prvom mieste v rebríčku najčastejších zdravotných ťažkostí bolo sťažené dýchanie, nasledované bolesťami brucha a zhoršením zdravotného stavu u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením,“ priblížila Krčová. V roku 2019 najčastejšie záchranári zasahovali u pacientov s bolesťami brucha, nasledovala diagnóza vysoký tlak a na treťom mieste bolo sťažené dýchanie.
Volali aj osamelí seniori
Ako každý rok, aj tohtoročný 24. december bol tiež v znamení telefonátov od osamelo žijúcich seniorov, ktorí sa nemajú s kým porozprávať, ale tiež od pacientov s psychickými poruchami. Záchranári riešili aj množstvo volaní v súvislosti s ochorením COVID-19.
„Išlo o zhoršený zdravotný stav, manažment prevozov pacientov do nemocníc, ale aj telefonické konzultácie pri menej závažnom priebehu ochorenia,“ doplnila Krčová.
(TASR)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
V marci sa začne s výstavbou okružnej križovatky Kostolianska cesta – Národná trieda – Podhradová. Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) už podpísal zmluvu s víťazom verejného obstarávania, ktorým je spoločnosť Eurovia SK.
Ukrajina si v utorok pripomenula štvrté výročie začiatku ruskej plnohodnotnej invázie prejavmi solidarity zo strany svojich najbližších spojencov, pričom koniec najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny zostáva v nedohľadne.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
