Ochorenie COVID-19 zvyšuje riziko depresie a demencie, naznačuje štúdia
Vedci zistili, že u ľudí s diagnostikovaným ochorením COVID-19 v uplynulých šiestich mesiacoch bola vyššia pravdepodobnosť vzniku depresie, demencie, psychóz a mŕtvice. Informoval o tom spravodajský web BBC.
[ad][/ad]
Až u tretiny pacientov so spomenutým ochorením sa vyvinula psychologická alebo neurologická porucha, prípadne nastal jej relaps. Ešte väčšie riziko bolo u tých, ktorých museli s koronavírusom prijať do nemocnice alebo na jednotku intenzívnej starostlivosti.
[ad2][/ad2]
Zo záznamov viac ako 500-tisíc pacientov s koronavírusom vyplynulo, že najbežnejšou diagnózou u nich boli úzkosť a poruchy nálady. Spôsobil to pravdepodobne stres z choroby alebo prevezenia do nemocnice. Mŕtvica a demencia boli pravdepodobnejšie podmienené biologickými dopadmi samotného vírusu alebo všeobecnej reakcie tela na infekciu. Ochorenie COVID-19 nepreukázalo súvislosť so zvýšeným rizikom Parkinsonovej choroby alebo Guillainovho-Barrého syndrómu.
[ad3][/ad3]
U postihnutých bola o 16 % vyššia pravdepodobnosť vzniku psychologickej alebo neurologickej poruchy po prekonaní COVID-19 ako po iných respiračných infekciách a o 44 % vyššia pravdepodobnosť ako u ľudí zotavujúcich sa z chrípky.
Navyše, čím viac bol pacient chorý na COVID-19, tým pravdepodobnejšie bolo, že sa u neho prejavia psychologické alebo neurologické poruchy.
(SITA, bh, dm;hb, foto: webnoviny/sita/ilustračné)
Odporúčané články
V Košiciach ukladajú na posledný odpočinok rómskeho kráľa Róberta Botoša. Skonal v nedeľu 15. februára. O jeho úmrtí informovalo Združenie obcí Jekhethane. Ako uviedlo, Botoš bol prvý košický a posledný oficiálne korunovaný rómsky kráľ strednej Európy.
Dopravný podnik mesta Košice, a. s. pripomína cestujúcej verejnosti, že v termíne od pondelka 2. marca 2026 do piatka 6. marca 2026 budú linky MHD premávať podľa cestovných poriadkov platných pre pracovné dni – školské prázdniny.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
