V podpichovaní je výnimočný, nič by na sebe nemenil
- Narodil sa 14. apríla 1980 v Košiciach
- Ženatý otec dvoch dcér
- Vo všetkých vekových kategóriách, vrátane seniorov, obliekal reprezentačný dres Slovenska
- Vo Svite získal ako extraligový hráč majstrovský titul a tri strieborné medaily
- V českom Prostějove skončil v extralige na treťom mieste
- Ako asistent trénera získal v Leviciach majstrovský titul
- Tri razy bol extraligovým šampiónom v pozícii asistenta trénera v Good Angels Košice
Čím by ste sa živili, keby ste neboli športovec?
„Ako chlapec som chcel byť vodičom kamióna. Otec šoféroval na liazkách a ja som sa videl v podobnej pozícii. Ale čím by som bol, ak by ma nepohltil šport, to netuším. Nemám však do roboty ľavé ruky, myslím, že by som zvládal aj manuálnu prácu. Som však rád, že robím to, čo robím.“
Kto bol vaším športovým vzorom?
„Nemal som svoj vzor. Ako mladík som obdivoval hviezdu NBA Michaela Jordana, asi tak, ako všetci. No a obdivoval som aj tenistu Rogera Federera, najmä preto, že bol mentálne silný.“
Na čo najviac utrácate?
„Najviac utrácam na rodinu. Je pravda, že s manželkou sa radi pekne obliekame, takže na toto dáme viac peňazí. Na zbytočné veci však nemíňame. Najväčšou investíciou bola kúpa bytu a auta, ale to rieši asi každá rodina.“
Pamätáte si na vašu prvú lásku?
„Hmlisto, ale áno. Bolo to ešte na základnej škole. Taká prvá polodetská láska. Mojou celoživotnou láskou je však manželka Andrea.“
Aké je vaše najobľúbenejšie jedlo a nápoj?
„Z nápojov jednoznačne víťazí Coca-Cola. Viem, že ako športovec by som ju ani nemal piť, ale som od nej závislý. Keď som hrával basketbal, tak som vypil dvojlitrovú fľašu coly denne, pri dvoch tréningoch denne som to však mal kde vybehať. Čo sa týka jedla, som nenáročná rastlinka. Zjem, čo predo mňa dajú, akurát nemusím kôprovú omáčku a držky. Najradšej mám šampiňóny na smotane.“
Navštívili ste veľa krajín. Na ktorú najradšej spomínate a kam by ste sa už nikdy nechceli vrátiť?
„Ako dovolenkovú destináciu mám rád Turecko, najmä kvôli podnebiu, ale žiť by som tam nechcel. Veľmi sa nám páčilo v Luxembursku. Keď som tam bol pred dávnymi rokmi po prvý raz, bol som unesený z tej čistoty, upravených trávnikov, kríkov. Vtedy som si povedal, že tu by som si vedel predstaviť život, boli sme tam aj vlani a stále je tam pekne. Negatívne spomienky mi ostali na Litvu. Navštívil som ju ako školák, ostal som šokovaný stupačkami na záchode, spaním na železných posteliach s pletivom.“
Ako znie vaša prezývka a prečo ste ju dostali?
„Som Janko. Je to odvodené od môjho priezviska a fungujem s tým desaťročia. Stalo sa mi, že som niekomu zavolal a predstavil sa, že tu Peter Jankovič, tak ma po mene ani nepoznal, ale keď som povedal, že tu je Janko, hneď mu svitlo.“
Ako si najlepšie oddýchnete?
„V polohe ležmo pri televízore. Ale zase dlho takto nevydržím.“
Čo vás vie priviesť do zúrivosti?
„Som pokojný, snažím sa s každým vyjsť. Začal som trénovať deti, snažím sa ich niečo naučiť a tam som zistil, že nielen zvyšujem hlas, ale sa dokážem pekne vyviesť z miery. Dievčatá sú myšlienkami inde, päťkrát im niečo poviete a nič, lebo nepočúvajú.“
V čom vynikáte a v čom ste absolútne neschopný?
„Mrzí ma, že neviem hrať tenis. Tento šport mi nejde. Vyslovene to nie je moja parketa. Rád sa zabávam na iných, v tom som dobrý. V podpichovaní som výnimočný, ale zase nemám problém, ak si niekto rýpne do mňa.“
Čo by ste na sebe zmenili a s akým zlozvykom bojujete?
„Som taký, aký som a nevidím dôvod, aby som na sebe niečo menil. A nemám ani zlozvyk, ktorý by ma ubíjal.“
Kto je váš najobľúbenejší umelec?
„Mám rád knihy od Dominika Dána. Je to dobré čítanie. Sme často na cestách, takže jednu knihu viem zhltnúť pri jednom výjazde.“
Ktorý úspech vašej kariéry si najviac ceníte a na ktorý okamih by ste najradšej zabudli?
„Veľmi si cením svoj hráčsky majstrovský titul zo Svitu. Klub ho získal po dlhých rokoch. No rovnako si vážim zlaté medaily, ktoré som získal ako asistent pri mužoch v Leviciach a potom aj pri ženách v Košiciach. Najradšej by som zabudol na štvrtý finálový zápas vo Svite, kde som v zápase s Lučencom nedal 25 sekúnd pred koncom za vyrovnaného stavu dva trestné hody. Prehrali sme a titul získal Lučenec.“
:TOMÁŠ TÓTH
