VEDA: Aurel Stodola sa preslávil dielom o parných a plynových turbínach
Bratislava 27. septembra (TASR) – Univerzitný profesor Aurel Stodola, vedec svetového významu, si v technickom svete nadobudol meno v oblasti teórie automatickej regulácie a vo vedeckých základoch navrhovania a konštrukcie parných a spaľovacích turbín. Bol autoritou v termodynamike. Stodolove konštrukcie a výpočty dali základy tomuto odboru strojárstva a predurčili jeho vývoj dopredu na mnoho rokov. Slovenská akadémia vied (SAV) na jeho počesť za najlepšie práce vo fyzike a strojárstve udeľuje medailu Aurela Stodolu. Aurel Stodola sa preslávil dielom o parných a plynových turbínach, ktoré vyšlo v nemeckom Berlíne v roku 1903 pod názvom Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich výhľady ako tepelných strojov). Jeho neskoršie prepracované a premenované vydania, ktoré vyšli v početných prekladoch, sú základmi dodnes platnej teórie. Vynálezca a vedec Aurel Stodola bol členom Masarykovej akadémie práce v Prahe a členom korešpondentom francúzskej akadémie vied. Za priekopnícku činnosť mu viaceré európske univerzity udelili čestný doktorát. V roku 1908 mu Spolok nemeckých inžinierov udelil pamätnú medailu Franza Grashofa a v roku 1940 Veľká Británia medzinárodnú zlatú medailu Jamesa Watta. Aurel Stodola sa narodil 10. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 11. máj). Študoval na reálke v Levoči a na maďarskom gymnáziu v Košiciach, kde zmaturoval. Techniku študoval od roku 1876 v Budapešti a vo švajčiarskom Zürichu. Po ukončení vysokoškolských štúdií pôsobil v Prahe v Českomoravskej strojárni, neskôr v renomovanej strojárskej firme Ruston a spol., ktorá vyrábala parné stroje, kompresory, vodné turbíny a iné náročné strojové zariadenia. Na univerzite v Zürichu prednášal od roku 1892, založil tam strojné laboratórium, ktoré sa postupne stalo jedným z najuznávanejších v Európe. V Zürichu nadviazal osobné kontakty aj s Albertom Einsteinom, ktorý si Stodolu veľmi vážil. Aurel Stodola sa zaoberal aj zdravotníckou technikou. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Princíp jeho vynálezu umelej ruky využili aj pri zhotovení protéz chodidla a nohy. Významný vedec a technik zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu, kde ho aj pochovali. Telesné pozostatky Aurela Stodolu a jeho manželky previezli a slávnostne pochovali v roku 1989 v Liptovskom Mikuláši, v ich rodnom meste. V košickom Slovenskom technickom múzeu je jedna zo stálych expozícií pomenovaná po ňom. Sú v nej uložené zbierky energetickej techniky, zamerané na dokumentáciu parných strojov a parných turbín, spaľovacích motorov, vodných motorov a vodných turbín, vrátane modelov týchto zariadení. 20 sar vs
Odporúčané články
Národné olympijské centrum plaveckých športov v Košiciach a úsek rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna sa stali hlavnými víťazmi 31. ročníka celoslovenskej súťaže Stavba roka 2025. Aktuálny ročník potvrdil silné zastúpenie a kvalitu projektov v regiónoch, pričom viacero prestížnych ocenení smeruje na východné Slovensko.
Voľné priestory v budove bývalej materskej školy na Bauerovej ulici v Košiciach, ktoré predtým využívalo fitness centrum, dostávajú nový zmysel. Verejná knižnica Jána Bocatia plánuje presťahovať sem svoju pobočku, ktorá už roky úspešne slúži obyvateľom Sídliska KVP na Hemerkovej ulici.
Rada partnerstva Košického kraja v piatok schválila ďalší balík investícií z európskych zdrojov v aktuálnom programovom období 2021 – 2027. Ráta s podporou 5,3 milióna eur pre 15 projektov, ktoré prinesú modernejšie školy, bezpečnejšie cesty aj zelenšie obce. Informoval o tom Košický samosprávny kraj (KSK).