VEDA: Aurel Stodola sa preslávil dielom o parných a plynových turbínach

Bratislava 27. septembra (TASR) – Univerzitný profesor Aurel Stodola, vedec svetového významu, si v technickom svete nadobudol meno v oblasti teórie automatickej regulácie a vo vedeckých základoch navrhovania a konštrukcie parných a spaľovacích turbín. Bol autoritou v termodynamike. Stodolove konštrukcie a výpočty dali základy tomuto odboru strojárstva a predurčili jeho vývoj dopredu na mnoho rokov. Slovenská akadémia vied (SAV) na jeho počesť za najlepšie práce vo fyzike a strojárstve udeľuje medailu Aurela Stodolu. Aurel Stodola sa preslávil dielom o parných a plynových turbínach, ktoré vyšlo v nemeckom Berlíne v roku 1903 pod názvom Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich výhľady ako tepelných strojov). Jeho neskoršie prepracované a premenované vydania, ktoré vyšli v početných prekladoch, sú základmi dodnes platnej teórie. Vynálezca a vedec Aurel Stodola bol členom Masarykovej akadémie práce v Prahe a členom korešpondentom francúzskej akadémie vied. Za priekopnícku činnosť mu viaceré európske univerzity udelili čestný doktorát. V roku 1908 mu Spolok nemeckých inžinierov udelil pamätnú medailu Franza Grashofa a v roku 1940 Veľká Británia medzinárodnú zlatú medailu Jamesa Watta. Aurel Stodola sa narodil 10. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 11. máj). Študoval na reálke v Levoči a na maďarskom gymnáziu v Košiciach, kde zmaturoval. Techniku študoval od roku 1876 v Budapešti a vo švajčiarskom Zürichu. Po ukončení vysokoškolských štúdií pôsobil v Prahe v Českomoravskej strojárni, neskôr v renomovanej strojárskej firme Ruston a spol., ktorá vyrábala parné stroje, kompresory, vodné turbíny a iné náročné strojové zariadenia. Na univerzite v Zürichu prednášal od roku 1892, založil tam strojné laboratórium, ktoré sa postupne stalo jedným z najuznávanejších v Európe. V Zürichu nadviazal osobné kontakty aj s Albertom Einsteinom, ktorý si Stodolu veľmi vážil. Aurel Stodola sa zaoberal aj zdravotníckou technikou. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Princíp jeho vynálezu umelej ruky využili aj pri zhotovení protéz chodidla a nohy. Významný vedec a technik zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu, kde ho aj pochovali. Telesné pozostatky Aurela Stodolu a jeho manželky previezli a slávnostne pochovali v roku 1989 v Liptovskom Mikuláši, v ich rodnom meste. V košickom Slovenskom technickom múzeu je jedna zo stálych expozícií pomenovaná po ňom. Sú v nej uložené zbierky energetickej techniky, zamerané na dokumentáciu parných strojov a parných turbín, spaľovacích motorov, vodných motorov a vodných turbín, vrátane modelov týchto zariadení. 20 sar vs