VEDA: Aurel Stodola sa preslávil dielom o parných a plynových turbínach
Bratislava 27. septembra (TASR) – Univerzitný profesor Aurel Stodola, vedec svetového významu, si v technickom svete nadobudol meno v oblasti teórie automatickej regulácie a vo vedeckých základoch navrhovania a konštrukcie parných a spaľovacích turbín. Bol autoritou v termodynamike. Stodolove konštrukcie a výpočty dali základy tomuto odboru strojárstva a predurčili jeho vývoj dopredu na mnoho rokov. Slovenská akadémia vied (SAV) na jeho počesť za najlepšie práce vo fyzike a strojárstve udeľuje medailu Aurela Stodolu. Aurel Stodola sa preslávil dielom o parných a plynových turbínach, ktoré vyšlo v nemeckom Berlíne v roku 1903 pod názvom Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich výhľady ako tepelných strojov). Jeho neskoršie prepracované a premenované vydania, ktoré vyšli v početných prekladoch, sú základmi dodnes platnej teórie. Vynálezca a vedec Aurel Stodola bol členom Masarykovej akadémie práce v Prahe a členom korešpondentom francúzskej akadémie vied. Za priekopnícku činnosť mu viaceré európske univerzity udelili čestný doktorát. V roku 1908 mu Spolok nemeckých inžinierov udelil pamätnú medailu Franza Grashofa a v roku 1940 Veľká Británia medzinárodnú zlatú medailu Jamesa Watta. Aurel Stodola sa narodil 10. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 11. máj). Študoval na reálke v Levoči a na maďarskom gymnáziu v Košiciach, kde zmaturoval. Techniku študoval od roku 1876 v Budapešti a vo švajčiarskom Zürichu. Po ukončení vysokoškolských štúdií pôsobil v Prahe v Českomoravskej strojárni, neskôr v renomovanej strojárskej firme Ruston a spol., ktorá vyrábala parné stroje, kompresory, vodné turbíny a iné náročné strojové zariadenia. Na univerzite v Zürichu prednášal od roku 1892, založil tam strojné laboratórium, ktoré sa postupne stalo jedným z najuznávanejších v Európe. V Zürichu nadviazal osobné kontakty aj s Albertom Einsteinom, ktorý si Stodolu veľmi vážil. Aurel Stodola sa zaoberal aj zdravotníckou technikou. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Princíp jeho vynálezu umelej ruky využili aj pri zhotovení protéz chodidla a nohy. Významný vedec a technik zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu, kde ho aj pochovali. Telesné pozostatky Aurela Stodolu a jeho manželky previezli a slávnostne pochovali v roku 1989 v Liptovskom Mikuláši, v ich rodnom meste. V košickom Slovenskom technickom múzeu je jedna zo stálych expozícií pomenovaná po ňom. Sú v nej uložené zbierky energetickej techniky, zamerané na dokumentáciu parných strojov a parných turbín, spaľovacích motorov, vodných motorov a vodných turbín, vrátane modelov týchto zariadení. 20 sar vs
Odporúčané články
Pôsobil v mnohých krajinách sveta a zakotvil v Košiciach. Generálny riaditeľ Národného divadla Košice získal prestížnu cenu za celoživotné dielo v oblasti divadla. Toto vyznamenanie sa zväčša odovzdáva umelcom pri príležitosti významného životného jubilea. Ocenená je tak práca a tvorba, ktorú priniesli spoločnosti a divákom.
V sobotu 29. novembra sa pri Dolnej bráne v Košiciach konal protest proti progresivizmu. Zvolávateľmi boli Alexander Riabov a Andrej Palko, na pódiu vystúpil spevák Marián Greksa či košický komunálny poslanec Michal Djordjevič. Cez telemost sa spojili aj s biskupom Schneiderom z Kazachstanu. Podľa organizátorov prišlo 3000 až 3500 ľudí. Cieľom občianskeho protestu bolo poukázať na škodlivosť ideológie progresivizmu v spoločnosti, rodine a poukázať na jeho dopad na ľudské práva.
S prvými zmenami počasia prichádza aj prezúvanie letných pneumatík na zimné. Vodiči všetkých vozidiel sú povinní prejsť na používanie zimných pneumatík za presne stanovených podmienok. Za nedodržanie tohto predpisu hrozí motoristom mastná pokuta.