Košický Most lásky
Mosty lásky, na ktoré ľudia umiestňujú zámky ako symboly svojej lásky, sú dnes už v takmer každej svetovej metropole. Jeden taký máme aj v Košiciach. Nachádza sa pri Jakabovom paláci. Aj košické zamilované dvojice naň umiestňujú zámky a veria, že ich láska vydrží. Viete koľko “zámok lásky” na moste doposiaľ pribudlo?
Na košický most lásky môžu Košičania pridávať svoj symbol lásky od Valentína v roku 2013. V redakcii košice:dnes sme sa rozhodli všetky ich spočítať. A nebolo to vôbec jednoduché. Zistili sme, že doteraz je na moste umiestnených 2869 zámkov rôznych tvarov, dokonca aj v podobe zámky na bicykel.


Podobné mosty sa nachádzajú v každom väčšom meste, v Prahe, v Paríži, New Yorku, v Salzburgu či v Moskve. Mnohé z nich však bojujú s neúnosnosťou jednotlivých symbolov lásky. Napríklad v Paríži, obľúbenom mieste zamilovaných, museli zámky z mostu Pond des Arts pre vážne ohrozenie statiky mosta odstrániť.

Tradícia „zamykania lásky” siaha pravdepodobne do Číny, kde ľudia svoje „zámky lásky” umiestňovali aj na Veľký čínsky múr. Po uzamknutí by mali zaľúbenci kľúč vhodiť do rieky. Keďže pod košickým Mostom lásky už rieka netečie, mali by si zamilovaní Košičania nájsť iné riešenie.



(KUS)
Foto: Veronika Janušková
Odporúčané články

Kvetná nedeľa, ktorá tento rok pripadá na 13. apríla, je v poradí šiestou pôstnou a zároveň poslednou nedeľou v 40-dňovom období veľkého pôstu, ktorý sa začal Popolcovou stredou. Táto nedeľa je známa i pod názvom Palmarum – podľa palmových ratolestí, ktorými ľudia v Jeruzaleme radostne vítali prichádzajúceho Ježiša Krista. Nedeľa sa však nazýva aj Pašiová (odvodené z latinského passio – utrpenie). V kresťanských chrámoch sa čítajú pašie.

Granadír patrí medzi ikonické jedlá domácej kuchyne, ktoré vynikajú jednoduchosťou, chuťou aj nostalgiou. Zemiaky, cestoviny a dobre opečená cibuľka vytvárajú dokonalú kombináciu, ktorá nasýti a poteší. Pripravuje sa z bežných surovín a zvládne ho aj kuchár-začiatočník.

Veľkonočná vigília, slávená v noci zo soboty na nedeľu, je ústrednou bohoslužbou kresťanských osláv Veľkej noci, ktorá začína Veľkonočnú nedeľu. Podľa Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska nejde o obrady Bielej soboty, hoci sa konajú v sobotu po západe slnka, ale liturgicky patria už k nedeli. Táto noc bdenia, zasvätená očakávaniu Pána, oslavuje Kristovo zmŕtvychvstanie a prináša radosť po tichu od Zeleného štvrtka.