Samosprávne kraje zvládli očkovanie na výbornú, Viskupič však vidí ešte miesto pre zlepšenie
Gesciou zdravotníckych odborov jednotlivých samosprávnych krajov vznikla podľa Viskupiča unikátna infraštruktúra.
Samosprávne kraje zvládli veľmi dobre úlohu v súvislosti so zabezpečením veľkokapacitného či hromadného očkovania, ktorá bola na nich delegovaná z týždňa na týždeň. Uviedol to vo štvrtok 10. júna na tlačovom brífingu po skončení zasadnutia Združenia samosprávnych krajov (SK8) v podtatranskej obci Ždiar jeho predseda Jozef Viskupič, zároveň predseda Trnavského samosprávneho kraja.
Podľa jeho slov vznikla pod gesciou zdravotníckych odborov jednotlivých samosprávnych krajov unikátna infraštruktúra. „Od februára očkujeme na vysokej profesionálnej úrovní za dodržania všetkých bezpečnostných opatrení,“ poznamenal. Zároveň vyzdvihol aj úlohu výjazdového očkovania, poukázal však aj na potrebu zefektívniť túto službu.
Mobilné jednotky ľudia vítajú
Podľa Viskupiča mali byť samosprávne kraje pôvodne len doplnkovým nástrojom veľkokapacitného očkovania, v súčasnosti však prostredníctvom veľkokapacitných centier plnia podstatnú časť očkovacej stratégie a plánu štátu. Naznačil však aj potrebu zjednotiť službu výjazdových očkovaní.
„Každý kraj má svoje vlastné špecifiká a myslím si, že niektoré ju zabezpečujú vo väčšom a niektoré ešte vôbec, ale chceli by sme to zjednotiť,“ povedal.
Tie sú podľa neho veľkou pomocou pre imobilných ľudí či tých, ktorí sa z rôznych dôvodov nemôžu zúčastniť na očkovaní v nemocnici, poliklinike alebo vo veľkokapacitnom centre. Podľa predsedu Prešovského samosprávneho kraja Milana Majerského sa mobilné očkovacie jednotky stretli s veľkým ohlasom zvlášť u ľudí, ktorí žijú v odľahlých mestách a obciach.
Kraje plnohodnotne zastúpili štát
Majerský je tiež presvedčený o tom, že samosprávne kraje dokázali pri veľkokapacitnom očkovaní plnohodnotne zastúpiť štát. V Prešovskom kraji sa takýmto spôsobom podľa jeho slov podarilo zaočkovať 125-tisíc ľudí.
„13. júna začíname očkovať vo veľkokapacitnom očkovacom centre v Bardejove aj Sputnikom, keďže o túto vakcínu je na území, zvlášť východného Slovenska, záujem,“ uviedol. Zatiaľ však nevedel povedať, koľko ľudí bude v nedeľu zaočkovaných. Presnejšie počty bude mať župa v piatok 11. júna.
Predsedovia samosprávnych krajov chceli problémy v súvislosti s očkovaním prebrať aj so samotným ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským, ktorý bol na pracovné stretnutie pozvaný. Zo zdravotných dôvodov sa však na ňom napokon nezúčastnil.
Zdroj: Webnoviny.sk
Odporúčané články
V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.
Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od policajnej akcie KOLUMBIA po búrku ktorá zasiahla východ Slovenska. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.
Jedna z najvýznamnejších investícií do cestnej infraštruktúry na východnom Slovensku sa blíži k dokončeniu. Obchvat Košíc, konkrétne druhú etapu úseku R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, plánuje Národná diaľničná spoločnosť (NDS) motoristom odovzdať do užívania ešte v tomto roku. S aktuálnou fázou výstavby však súvisia aj dočasné dopravné obmedzenia, ktoré sa dotknú najmä cesty R4 pri križovatke Kechnec.
