E. Vášáryová: Herectvo nie je celkom vhodné pre ženy – matky
Kino Úsmev v Košiciach minulý týždeň po troch rokoch opäť ožilo. Slávnostnejší štart si len málokto dokázal predstaviť.
Občianske združenie Cinefil, ktoré má priestory v prenájme, v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov uviedlo film Eva Nová.
Príbeh ženy, niekdajšej filmovej hviezdy, ktorá sa snaží získať priazeň svojho syna, stvárnila vynikajúca slovenská herečka Emília Vášáryová. Spolu s režisérom Markom Škopom prišli do Košíc osobne uviesť predpremiéru.
Prvú dámu česko-slovenského filmu a divadla sme požiadali o rozhovor.
Film je príznačný tým, že vystupujete v každej scéne. Navyše je tam veľa detailov na vašu tvár. Keď ste ho prvýkrát videli, ako ste boli spokojná s výsledkom?
Ja som ten film videla teraz v Solúne, kde sme boli s režisérom. Tam som sa zamiešala medzi divákov. Nie som zvyknutá chodiť na moje premiéry a musím sa priznať, že nie až tak rada sa dívam na seba. Som však veľmi rada, že som dostala túto možnosť, že som spoznala týchto skvelých ľudí. Proces tvorby trval veľmi dlho, skoro tri roky. Časť sme točili na východe, tak som si to tu užila. Pán režisér je odtiaľto z neďaleka, povodil ma po okolí. Obdivovala som váš kraj, je to tu nádherné, človek sa sem tak často nedostane. Včera sme v rámci predpremiéry boli v Banskej Štiavnici, to je zase moja srdcovka, tam som vyrástla. Mám pocit, že film oslovuje ľudí. My sme ho robili s láskou a verím, že s láskou ho aj vy prijmete.
Vo filme predstavujete starnúcu herečku, vyliečenú alkoholičku. Čo bolo pre vás pri nakrúcaní najťažšie?
Najťažšie sú situácie, kde sme v autentických priestoroch. Točiť v domovoch dôchodcov, kde sú ťažko nemocní a odložení, v pro Chyby, ktoré človek v živote urobí, nás väčšinou dobehnú a potom za ne platíme aj daň.
Ako dlho trvala mentálna príprava na nakrúcanie tejto náročnej úlohy?
Trvalo to viac ako tri roky. My si však veľmi dobre rozumieme s pánom režisérom. Pred nakrúcaním sme spolu mali desiatky rozhovorov. Bol to jeho prvý hraný film, nepozná tak dobre to prostredie. Ja sama som mu musela zdeliť mnohé veci, čo som zažila počas mojej kariéry, a to je už poriadny kus môjho života.
Vo svojej úspešnej hereckej kariére ste stvárnili desiatky úloh. Ako ste sa našli v tejto?
Je ťažké byť herečkou, keď chcete mať rodinu, nestratiť svojho muža a pritom nebyť každý večer doma… Hlavná postava filmu tiež rieši tento problém. Mám veľa priateliek, herečiek, v Čechách aj na Slovensku. Ja viem, že sú oveľa ťažšie a dôležitejšie povolania, ale herectvo nie je celkom vhodné pre ženy – matky…
Za tento film ste získali hlavnú Cenu filmovej kritiky FIPRESCI na Medzinárodnom filmovom festivale v Toronte. Čo pre vás toto ocenenie znamená?
Veľmi ma to potešilo. Ja som do Toronta nemohla ísť, pretože sa už začala divadelná sezóna. Marko (režisér filmu, pozn. red.) mi to oznámil telefonicky a mňa to veľmi potešilo. Je to prestížna cena, kritiky boli aj sú veľmi priaznivé. Veľmi to želám celému tímu. Sú to ľudia, ktorí sú profesionáli. Pri nakrúcaní každý išiel od rána od piatej do večera do desiatej a nikto si nesťažoval. Je to úžasné, dnes už to tak ľahko nenájde.
V kine Úsmev vás diváci privítali niekoľko minútovým potleskom. Ako vy vnímate takéto stretnutia?
Ja som tu na východe dosť často hosťom. Pred desiatimi dňami som v Košiciach hrala na radnici. Publikum je tu vždy veľmi ústretové, teším sa z toho a som veľmi vďačná za takéto reakcie. Vždy ma to poteší a naplní pozitívnou energiou.
Veľká herečka Emília Vášáryová (* 18. máj 1942, Horná Štubňa) v roku 1963 absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V súčasností pôsobí na Divadelnej fakulte VŠMU ako pedagogička na katedre herectva.
Počas svojej mimoriadne bohatej kariéry účinkovala vo viac ako 40 filmoch a televíznych inscenáciách a stvárnila vyše 30 hlavných úloh predovšetkým na doskách Slovenského národného divadla. V roku 2000 sa stala víťazkou novinárskej ankety Herečka storočia. Za svoje herecké umenie získala vyše 20 prestížnych ocenení.
Foto: Veronika Janušková
