Skončila sa posledná veľká rekonštrukcia v Dóme sv. Alžbety

V Dóme sv. Alžbety, najcennejšej historickej pamiatke Košíc, ukončili poslednú z veľkých rekonštrukcií. Najmä vďaka nórskym fondom sa podarilo kompletne zrekonštruovať roky zabudnutú južnú vežu, tzv. vežu kráľa Mateja. Meno Mateja Korvína nesie, pretože sa ju podarilo postaviť najmä z jeho milodarov. Zvonku na vrchole sú erby krajín, ktorým vládol, a datovanie 1463. Reštaurátori zo združenia Villard začali s jej obnovou v novembri 2014 a po necelých dvoch rokoch prác ju koncom minulého týždňa odovzdali investorovi, neziskovej organizácii Perly Gotickej cesty. Pred očami verejnosti ukrytý interiér južnej veže pod ich rukami získal pôvodnú gotickú podobu.

Reštaurátori vedením hlavného reštaurátora profesora Jozefa Poruboviča zachovali a zdokumentovali všetky detaily pôvodného povrchu, vrátane stredovekých kamenárskych značiek i historických graffiti.

Matejova veža nebola nikdy dostavaná. Hoci sú známe minimálne dva plány na jej dokončenie, žiadny sa nerealizoval. Ani plán uložiť do nej chrámové zvony. Tie nakoniec skončili v susednej Žigmundovej veži.

Podľa cirkevného historika profesora Petra Zubku je južná veža výnimočná najmä tým, že súvisí s kultom relikvie Svätej krvi. Vznikol v dôsledku eucharistického zázraku, ktorý sa stal v stredovekých Košiciach, ale na dlhé roky upadol do zabudnutia. Pripomenul ho až objav skrytej miestnosti s nikou (otvorom) v ktorej kedysi relikviu ukrývali. Slávna monštrancia na relikviu mala podľa zachovaného opisu „výšku polovice človeka, bola celá zo zlata, bola kráľovským darom a nebolo jej páru v Európe.“

Vzápätí po reštaurátoroch do časti veže, ktorá mala slúžiť ako zvonica, nastúpili montéri a vstavali do nej oceľové schodisko s dvomi podestami. S prenášaním ťažkých kovových a sklenených súčastí im musel pomáhať žeriav.

Navštíviť južnú vežu dómu a obdivovať jej zachovalú gotickú krásu bude možné už počas nadchádzajúcich Dní mesta Košice začiatkom mája.

Foto: Veronika Janušková