To najkrajšie zo Šebastoviec
Súčasťou okresu Košice IV. je aj mestská časť Šebastovce. Táto mestská časť je ďalšou v našej pravidelnej týždennej sérii – “To najkrajšie z (názov mestskej časti)“.
Mestská časť Šebastovce má typický vidiecky charakter. Nachádzajú sa tam len rodinné domy. V MČ Šebastovce určite nenájdete paneláky. Ako to bolo pri niektorých mestských častiach, aj Šebastovce boli v minulosti samostatná obec. Ku Košiciam sa pripojili v roku 1976.
Viac foto v GALÉRII
Prvá písomná zmienka o Šebastovciach pochádza z roku 1248. Vtedy ešte obec patrila Spišskému prepošstvu. V minulosti sa názov tejto mestskej časti menil niekoľkokrát. Okolo roku 1303 bol názov tejto obce Zebes. Postupne sa menil na Sebus, Zsebes či Žebes.
Historická pamiatka
V mestskej časti Šebastovce sa nachádza jedna historická pamiatka. Je ňou Kostol sv. Jána Krstiteľa. Pôvodne ide o kostol, ktorý bol postavený v ranej gotike z 2. polovice 13. storočia. Kostol je jednoloďový. Na prelome 15. a 16. storočia bola postavená nová svätyňa a zároveň bola ku kostolu pristavaná sakristia. Kostol nachádzajúci sa v Šebastovciach bol postihnutý požiarom. Opravovaný bol v roku 1863. O 31 rokov na to, v roku 1894, bola ku kostolu pristavaná tehlová veža. Ďalšou opravou prešiel kostol v roku 1994. Pri prestavbe, ktorá bola v roku 1992 a 1994 došlo k zničeniu pohrebiska.
Zdroj: (sebastovce.sk, Zuzana Lajčiaková)
Odporúčané články
V lesoch pri Košiciach budú počas marca prebiehať plánované ťažbové práce, ktoré sa dotknú aj obľúbenej cyklotrasy medzi obcou Sokoľ a Kráľovou studňou. Mestské lesy Košice upozorňujú návštevníkov, že v dotknutom úseku sa bude pohybovať lesná technika a prejazd po lesnej ceste môže byť dočasne obmedzený.
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
