Nový obsah vzdelávania má podľa ministerstva zohľadňovať potreby 21. storočia
Nový obsah vzdelávania, ktorí tvorí približne 300 učiteľov, odborníkov z praxe a akademikov, má zohľadňovať potreby 21. storočia. Odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR priblížil, že žiakov čaká menej encyklopedického memorovania, dôraz na praktické využitie poznatkov, bádanie a získavanie informácií. Sú to totiž ciele reformy obsahu vzdelávania, ktorá je súčasťou balíka troch schválených reformných školských zákonov.
Šéf rezortu školstva Branislav Gröhling (SaS) zdôraznil, že ich hlavným cieľom nie je, aby sa učivo odškrtlo v evidencii ako prebrané, ale, aby ho žiak pochopil a vedel v živote použiť. Dodal, že s týmito zmenami školám a učiteľom priamo v praxi pomôžu skúsení učitelia a riaditelia.
„Reforma obsahu vzdelávania nebude iba na papieri. Po prvýkrát je vytvorený systém, ako ju preniesť do praxe a do škôl. V regiónoch postupne pribúda 40 regionálnych centier, v ktorých pôsobia riaditelia a učitelia z praxe, ktorí majú na starosti to, aby školám pomohli s prechodom na nové učivo a nový systém výučby. Učiteľov tak už nebudú učiť úradníci, ale ich kolegovia – učitelia a riaditelia z praxe,“ vysvetlil Gröhling s tým, že dve z centier začali fungovať.
Zmeny vo výučbe sa majú dotknúť slovenského jazyka a literatúry, keďže podľa ministerstva sa žiaci v súčasnosti učia množstvo teoretických pojmov a definícií na úkor praktického využitia jazyka. Zároveň je v pláne začleniť do povinného obsahu vzdelávania už od prvých ročníkov rozvoj finančnej gramotnosti. Žiaci by sa tak mali postupne učiť, ako narábať s financiami či poznať pojmy ako úver, zisk či odvod. Finančná gramotnosť by mala byť súčasťou viacerých predmetov, no vytvoriť sa majú aj pre samostatný predmet.
Ministerstvo konštatovalo, že je potrebné odstrániť súčasné nedostatky dnešného učiva. „Dnes máme v učive nelogické prvky. Napríklad na fyzike má žiak používať vzorce, ktoré sa učí na matematike až o rok. Učivo preto musíme medzi predmetmi prepojiť, aby na seba logicky nadväzovalo. Rovnako aj samotný žiak by sa mal v škole naučiť poznatky medzi predmetmi spájať a dávať do súvislostí,“ načrtol zmeny Gröhling. Jedným zo zámerov je preto dostať do škôl aj moderné a inovatívne metódy výučby. Patrí medzi ne napríklad medzipredmetová výučba, v ktorej sa prepájajú a spoločne učia poznatky z viacerých predmetov – napríklad prírodoveda so zemepisom či fyzika s matematikou. Minister zdôraznil, že ide o náročnú úlohu, no jej cieľom je to, čo spoločnosť v školstve dlhodobo požadovala, teda učivo, ktoré dáva zmysel, je prepojené naprieč predmetmi a je podporené inovatívnymi učebnými metódami.
(SITA, kh;adz)
Odporúčané články
Poslanci Národnej rady SR Anna Záborská a Richard Vašečka predložili do parlamentu návrh zákona, ktorý by zásadne zmenil pravidlá interrupcií na Slovensku. Zákonodarcovia navrhujú znížiť maximálnu zákonnú lehotu na vykonanie interrupcie z doterajších 12 týždňov na iba 8 týždňov.
Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach (UNLP) od 1. novembra 2024 až do odvolania zakázala návštevy na svojich oddeleniach. Toto opatrenie bolo zavedené na základe aktuálnej epidemiologickej situácie s cieľom prevencie šírenia respiračných ochorení počas sviatočného obdobia.
Hlavné kroky nutné pre rozvoj vodárenstva sú v rukách štátu – musí si začať plniť svoje záväzky, nastaviť zmysluplnú reguláciu, zamedziť politikárčeniu a vnášaniu chaosu do odborných tém. Akokoľvek sú tieto kroky potrebné, vodárenské spoločnosti ich namiesto štátu urobiť nemôžu a kým ich neurobí štát, vodárenské spoločnosti budú problémy ďalej tlačiť pred sebou a kríza vodárenstva sa bude ďalej prehlbovať. Zhodli sa na tom spíkri na medzinárodnej odbornej konferencii televízie TA3 o vodárenstve.