Otázky financovania opatrení v boji proti klimatickým zmenám či nahlasovania vypúšťaných emisií ostávajú aj po COP26 otvorené
Otázky financovania opatrení v boji proti klimatickým zmenám či nahlasovania vypúšťaných emisií skleníkových plynov ostávajú aj po klimatickej konferencii COP 26 v škótskom Glasgowe otvorené. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) to uviedlo v tlačovej správe, ktorú zaslalo tlačové oddelenie rezortu. Svetoví lídri sa v Glasgowe dohodli na znížení emisií metánu do roku 2030 najmenej o 30 percent či zastavení odlesňovania planéty. Na klimatickej konferencii, ktorá bola považovaná za dôležitejšiu, ako bola tá v Paríži v roku 2015, však neboli zodpovedané niektoré dôležité otázky.
Naďalej tak ostáva nejasné, akým spôsobom chce medzinárodné spoločenstvo kontrolovať množstvo emisií vypúšťaných do ovzdušia jednotlivými krajinami. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) sa na konferencii zúčastnil viacerých bilaterálnych rokovaní s poprednými predstaviteľmi Organizácie spojených národov (OSN) a Európskej únie (EÚ). Tá na konferencii prezentovala postoj, že plyn a jadrovú energiu nepovažuje za ekologické formy energie. S jej využívaním sa napriek tomu počíta za prísnych regulačných podmienok.
Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja ide o prechodné riešenie na ceste k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. „Slovenská pozícia bola na klimatickej konferencii jasná. Urobíme všetko preto, aby sme klimatickú neutralitu dosiahli čím skôr. K tomuto cieľu môže prispieť každý z nás. Každý dobrý čin sa ráta,“ zdôraznil Budaj.
Šéf envirorezortu diskutoval s výkonnou tajomníčkou Dohovoru OSN pre zmenu klímy Patriciou Espinosa o dosiahnutí uhlíkovej neutrality do roku 2050. Tajomníčku ubezpečil, že Slovensko chce záväzok dosiahnuť aj napriek tomu, že patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny EÚ. Budaj argumentoval tým, že Slovensko od roku 1990 znížilo emisie skleníkových plynov o 46 percent a 80 percent elektriny vyrába nízkouhlíkovo. Budaj diskutoval aj s podpredsedom Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu Fransom Timmeransom, s ktorým rozoberal hlavne reformu národných parkov a zastavenie odlesňovania.
Sériu bilaterálnych stretnutí minister uzavrel s poľskou ministerkou pre klímu a životné prostredie Annou Moskwa. Ministri sa zaoberali aj s mimoriadne aktuálnou témou, úlohou uhlia v energetickom mixe jednotlivých krajín. Kým Slovensko od roku 2023 nebude používať uhlie na výrobu elektrickej energie, Poľsko vyrába 75 percent energie z uhlia. Poľská vláda sa síce počas minulého roka dohodla s odbormi na postupnom ukončovaní ťažby uhlia, posledné bane na ťažbu uhlia však majú byť uzavreté až v roku 2049.
Zdroj: (SITA, mky;DSe)
Odporúčané články
Kabinet schválil predaj železničnej nemocnice v Košiciach firme zo siete Penta Hospitals. Vláda SR v stredu schválila návrh Ministerstva hospodárstva SR na povolenie prevodu majetku Železníc Slovenskej republiky (ŽSR).
Minulý týždeň poslanci Národnej rady za Progresívne Slovensko (PS) Martin Dubéci, Richard Dubovický a Zuzana Mesterová kritizovali v Košiciach vládu pre pripravované rušenie IC vlakov. Poslanec parlamentu a košického mestského zastupiteľstva za stranu SMER – slovenská sociálna demokracia Andrej Sitkár poskytol pre KOŠICE: DNES vyjadrenie k tejto téme. Podľa jeho tvrdení vláda vlaky neruší, ale naopak ich počet zvyšuje.
Slovensko v nedeľu 27. októbra prejde z letného času na zimný, teda na stredoeurópsky čas. Ručičky sa o 03:00 hod. ráno vrátia späť na 02:00 hod. Ľudia budú tak spať o hodinu dlhšie. Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla.