Na Spiši je Cesta minerálnych prameňov
NIŽNÉ RUŽBACHY (TASR) – Na severnom Spiši v týchto dňoch vrcholí projekt Cesta minerálnych prameňov. “Ide o regionálny produkt severného Spiša a Pienin, jeho súčasťou je nová turistická trasa, ktorá spája 12 minerálnych prameňov naprieč celým regiónom. Zahŕňa jednak tie najvýznamnejšie pramene, ktoré tu máme, ale aj tie menej známe, tak aby ich turisti mohli spoznať, ochutnať a dozvedieť sa o nich niečo,” priblížil pre TASR projektový manažér Michal Pjecha.
Celá trasa je dlhá 100 kilometrov a vďaka nej môžu návštevníci spoznať takmer celý región severného Spiša a vidieť to najzaujímavejšie, čo sa tu nachádza. Každý jeden prameň má iné minerálne zloženie a je vhodný na iné pitné kúry, pomáha pri rôznych zdravotných ťažkostiach.
“Napríklad prameň Ľubovnianskych kúpeľov je vhodný pre športovcov, prameň Smerdžonka je vhodný na pokožku, v Litmanovej zase ľudia hovoria, že je to prameň na očistu duševnej stránky človeka,” doplnil Pjecha.
Súčasťou a pridanou hodnotou projektu je aj tzv. kneipp terapia, ktorá je populárna v Nemecku, Rakúsku i Švajčiarku. Ide o akýsi šlapací kúpeľ, ktorý je založený na vodoliečbe a tepelných rozdieloch vody. “Človek tak strieda teplú a studenú vodu, terapia, ktorá je zatiaľ pri prameňoch vo Vyšných Ružbachoch a v obci Lacková, je vhodná na posilnenie imunity. Máme rozdielne výšky vodnej hladiny, tu v Ružbachoch je zhruba nad členky, v Lackovej je to len niekoľko centimetrov vody,” vysvetlil Pjecha s tým, že celá kneipp terapia je aj spôsob životného štýlu.
Cesta minerálnych prameňov vedie sčasti aj po už vyznačených turistických trasách, z ktorých niektoré nie sú otvorené v zime. Ide teda skôr o letnú atrakciu. “V minulosti sme sa tu sústredili len na také hlavné atrakcie, ako napríklad Ľubovniansky hrad či splav Dunajca, ktoré vytvárajú iba jednodňový cestovný ruch. Touto cestou chceme stavať aj na pešej turistike, aby tento región ponúkal projekty, ktoré turistov prinútia ostať tu dve, tri noci. Popri tých hlavných atrakciách, ktoré taktiež podporujeme, sa teda chceme sústrediť na realizáciou projektov v oblasti prírodných krás a hodnôt a tie dávať do popredia,” zdôraznil riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Severný Spiš-Pieniny Aleš Solár.
OOCR chce v budúcnosti doplniť cestu o ďalšie minerálne pramene, v tejto oblasti je ich okolo 80. Zároveň chce budovať ďalšie tematické trasy aj v spolupráci s Poľskou republikou. Celý projekt Cesty minerálnych prameňov odštartoval pred desiatimi mesiacmi a v rámci neho sa zrevitalizovalo 12 minerálnych prameňov. Niekde sa len preznačila turistická trasa a k prameňu sa doplnil altánok, informačná tabuľa a lavičky, inde si zase prameň vyžiadal väčšie investície. To je prípad obce Hniezdne a Ľubovnianskych kúpeľov, kde zrevitalizovali celý kúpeľný park aj fontánu. “Náklady na celý projekt boli vo výške viac ako 96.000 eur, z čoho cca polovicu poskytol náš švajčiarsky partner a zvyšok dotovala slovenská strana,” dodal Pjecha
Odporúčané články
Najnovšia analýza expertov Integrovaného dopravného systému (IDS) Východ ukázala, že mesto Košice by po zapojení regionálnej autobusovej dopravy do integrovanej tarify mohlo bez zníženia kvality dopravnej obsluhy ročne ušetriť jeden až 2,7 milióna eur. Na svojom webe o tom informoval Košický samosprávny kraj (KSK).
Východoslovenské múzeum (VSM) v Košiciach má novú expozíciu Lekáreň U Božieho oka. Ako Informoval Košický samosprávny kraj (KSK), pod ktorý múzeum patrí, nová expozícia približuje dejiny lekárnictva aj tradičnú prácu lekárnikov v autentickom historickom prostredí. Nadväzuje na známu jezuitskú lekáreň U Božieho oka, ktorá pôsobila v centre metropoly východu od roku 1660 a bola jednou z najvýznamnejších zdravotníckych inštitúcií mesta.
V košických základných školách (ZŠ) a v budove magistrátu to dnes nádherne rozvoniavalo. Postarali sa o to šikovné panie kuchárky, ktoré od skorého rána v rámci premiéry podujatia Šiškománia v košických školských jedálňach upiekli tisíce týchto sladkých dobrôt. Pochutili si na nich nielen žiaci a ich pedagógovia, ale aj návštevníci a zamestnanci magistrátu.