Zmeny v zákone o strelných zbraniach majú zamedziť ich zneužívaniu na terorizmus

Doba platnosti zbrojnej licencie sa skracuje z neurčitej doby na päť rokov. Doba platnosti zbrojného preukazu zostáva desať rokov, pričom raz za päť rokov sa bude preverovať bezúhonnosť a spoľahlivosť držiteľa zbrojného preukazu a podmienka pobytu na území SR. Vyplýva to z novely zákona o strelných zbraniach a strelive, ktorú dnes podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. Poslanci parlamentu odobrili predmetnú novelu 2. decembra.
Prijaté zmeny majú zamedziť zneužívaniu strelných zbraní na trestnú činnosť súvisiacu najmä s teroristickými útokmi. Novela reaguje na európsku smernicu, ktorou sa medzi zbrane kategórie A, teda zakázané zbrane, zaraďujú ďalšie druhy. Ide o zbrane, ktoré sú podľa súčasného znenia zákona zaradené v nižších kategóriách. Sú to napríklad zbrane s veľkou kapacitou, teda na 10 alebo 20 nábojov. Zbrane kategórie A, B, C, ktoré boli upravené na zbrane kategórie D, sa ponechajú v ich pôvodných kategóriách z dôvodu, že tieto zbrane boli jednoduchou úpravou opätovne sfunkčnené a boli použité pri teroristických činoch.
Držiteľom zbrojných preukazov skupiny F (na múzejné a zberateľské účely) sa umožní z vybraných zbraní kategórie A, B a C streľba za presne stanovených podmienok. Spomedzi zakázaných doplnkov zbrane sa čo najskôr vylúči zameriavač skonštruovaný na princípe noktovízora alebo termovízie. Podľa odôvodnenia tohto návrhu použitie takzvaného nočného videnia pri love diviačej zveri bude významnou pomôckou v boji s africkým morom ošípaných.
Zdroj: (SITA, gko;DSe)
Odporúčané články

Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od policajnej akcie FUNERAL po zavedenie revolučnej liečby na UNLP Košice. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.

V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.

Toto sú najdôležitejšie informácie, ktoré vám prinášame za uplynulý týždeň v Košiciach. Od narodenia jednovaječných trojičiek po objav v diagnostike vírusov košickými vedcami. Náš súhrn vám ponúka prehľad kľúčových momentov, ktoré sa udiali za uplynulých sedem dní v metropole východu.